Od nášho vstupu do EÚ v roku 2004 mnoho slovenských politikov dávalo voľbám do Európskeho parlamentu prívlastok „druhoradé“. Medzi občanmi sa tak vytvoril dojem, že Brusel je niečo vzdialené, čomu nikto nerozumie a čo sa nás veľmi netýka. Opak je pravdou. Až 85 percent zákonov, ktoré formálne schvaľuje slovenský parlament, pochádza od bruselských úradníkov. Údaj zverejnilo nemecké ministerstvo spravodlivosti. Je to dôkaz toho, že EÚ výrazne ovplyvňuje kvalitu života ľudí na Slovensku a kvalitu podnikateľského prostredia.
Zmena pravidiel
EÚ stojí na hodnotovej križovatke. Po májových eurovoľbách sa bude rozhodovať o tom, akým smerom sa bude vyvíjať. Či pôjde cestou politickej federalizácie a centralizácie, alebo cestou dodržiavania pravidiel. Budú sa meniť (najmä) ekonomické a finančné pravidlá hry, dôjde k zmene primárneho európskeho práva vrátane inštitucionálnych zmien.
Ak majú byť pravidlá účinné, potom nemôžu byť politickej, ale automatickej povahy. Merkelová totiž nikdy nenavrhne sankcie voči Francúzsku a Holland nikdy nenavrhne sankcie voči Nemecku. A čo je najdôležitejšie, porušovanie pravidiel musí byť sankcionované. V EÚ síce existujú sankcie – pokuta do výšky 0,2 percenta HDP, krátenie eurofondov až po stratu hlasovacích práv v európskych inštitúciách. Dosiaľ boli pravidlá porušené viac ako stokrát, ale žiadna krajina sankcie nedostala.
Automatické tresty
Po parlamentných voľbách v Nemecku veľká koalícia (CDÚ/CSÚ a SPD) diskutovala o tom, že ak krajina trvalo porušuje pravidlá, mala by byť dokonca vylúčená z eurozóny. Keď sme to navrhovali v lete 2010, boli sme slovenskými „štandardnými“ politikmi označovaní za naivných ekonómov.
Počúvame aj tvrdenia, že čo zmôže 13 slovenských europoslancov vo viac ako 700-člennom Európskom parlamente. Vždy bude záležať na tom, s kým sa v EP dokážete spojiť. Preto komunikujeme s britským premiérom Davidom Cameronom o získaní plného členstva v Aliancii európskych konzervatívcov a reformistov. Je to politická skupina, ktorá odmieta nekriticky prijímať všetko, čo prichádza z Bruselu.
Všetci rovní
Zjednodušene povedané, odmieta „pritakávačov“, ale rovnako aj „rozbíjačov“. Táto skupina presadzuje princíp rovnakého prístupu ku všetkým štátom bez ohľadu na to, či ide o starú, novú, veľkú či malú členskú krajinu. Jeho uplatnenie by znamenalo, že Slováci prestanú byť v EÚ občanmi druhej kategórie. Priame platby na hektár poľnohospodárskej pôdy v Rakúsku by neboli dvakrát vyššie ako na Slovensku. Potraviny, kúpené na Slovensku, by neobsahovali menej kvalitné suroviny, ako potraviny vyrobené tým istým výrobcom, ale kúpené v Rakúsku a pod.
Princíp rovnakého prístupu by viedol k znižovaniu deficitu demokracie. Ten sa v súčasnosti na nadnárodnej úrovni prejavuje aj „minisummitmi“, keď o základnej architektúre politických riešení rozhoduje tandem „Merkolland“. Deficit demokracie na národnej úrovni sa potom prejavuje v transformácii politických záväzkov na právne. Ak dôjde medzivládna dohoda na ratifikáciu do národného parlamentu, na jej texte už nemôžete zmeniť nič. Takýto schvaľovací proces povedie k odstredivým tendenciám v EÚ a je neudržateľný.
Preto je dôležité, aby 24. mája voliči poslali do Bruselu kompetentných a poctivých zástupcov Slovenska. Zástupcov, ktorí nebudú riešiť problémy chovu tresky v Severnom mori, problémy túlavých psov v Rumunsku, ani problémy diskriminácie na základe veku (po tom, čo tréner Vůjtek nenominoval Mira Šatana na olympiádu v Soči).
Komu a prečo takýto stav (aj) na Slovensku vyhovuje?24. mája to môžeme zmeniť.