Podieľali sme sa na rozhodnutí Rady úradu, ktoré preukázalo kartelovú dohodu stavebných firiem pri výstavbe diaľnic. Veľa úsilia protimonopolný úrad následne venoval argumentovaniu na súdoch, ktoré mali, mierne povedané, neštandardné požiadavky na preukázanie kartelu. Keď sa to nakoniec podarilo (Najvyšší súd v roku 2014 definitívne kartel potvrdil), tak prišiel Úrad pre verejné obstarávanie s výkladom, ktorý de facto spôsobí, že vylúčenie účasti v ďalších obstarávaniach kartelistom v podstate nehrozí, resp. sa zredukuje na pár mesiacov, pričom zákon predpokladá dištanc na tri roky.
Kartelové dohody patria medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel všade na svete. Zvyšujú ceny, podľa viacerých štúdií až o 20 – 50 percent, obmedzujú tlak na kvalitu a inovácie. Ak sa týkajú dohôd vo verejnom obstarávaní, spôsobujú, že sa z verejných zdrojov zbytočne vynakladá v priemere o tých 20 – 50 percent viac prostriedkov, ktoré by sa mohli použiť na iné projekty.
Predražené diaľnice
Protimonopolný úrad v danom kartelovom prípade vydal dve rozhodnutia (prvostupňové a po podaní opravného prostriedku zo strany účastníkov konania druhostupňové), na základe ktorých rozhodol, že stavebné spoločnosti uzatvorili kartelovú dohodu pri výstavbe diaľnice Mengusovce – Janovce. Podnikatelia majú právo podať žalobu na súd (Krajský súd v Bratislave a následne aj na Najvyšší súd SR). Preto v prípade žalôb až po ich rozhodnutí je rozhodnutie konečné a podnikatelia sankcionovaní. Takmer všetky pokutové rozhodnutia protimonopolného úradu boli predmetom súdnych preskúmavaní, pričom nie vždy súdy rozhodnutia potvrdzovali. Až právoplatné súdne rozhodnutie ukončuje celý proces a dáva definitívnu bodku za celým prípadom. A tak sa stalo aj v prípade kartelovej dohody pri výstavbe diaľnic.
Štát pomáha kartelistom
V súvislosti s kartelovou dohodou pri výstavbe diaľnice Mengusovce – Janovce usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie vychádza z tzv. dištančnej doby, ktorá podľa úradu začala plynúť v deň vyhlásenia tendra (máj 2004), a keď mohlo najskôr prísť k spáchaniu správneho deliktu. Tento dátum sa ako sankcia v podobe vylúčenia z obstarávaní reálne nedá využiť, pretože žiadna inštitúcia k tomuto dátumu nekonštatovala protiprávne konanie. A obstarávatelia nevylučovali a ani nemohli vylúčiť tieto firmy z obstarávaní od tohto dátumu. Naopak, aj účastníci kartelovej dohody sa nielen na obstarávaní zúčastňovali, ale aj niektoré zákazky získali.
Čo navrhuje Úrad pre verejné obstarávanie v týchto prípadoch? A čo z usmernenia vyplýva do budúcnosti? Majú obstarávatelia „preventívne“ vylučovať spoločnosti, kde začal konanie protimonopolný úrad? A čo ak sa kartel nepotvrdí, resp. ak súd rozhodne, že kartel sa nepreukázal?
Nedá sa ubrániť dojmu, že usmernenie v podstate pomáha účastníkom kartelovej dohody skrátiť lehotu, počas ktorej by sa nemohli zúčastňovať na obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní hovorí pri nesplnení podmienok účasti o právoplatnom rozhodnutí.
Kartely dostali zelenú
Vyspelé krajiny majú taký systém sankcionovania kartelov, ktorý plní nielen represívnu, ale aj preventívnu funkciu. Prípad diaľnice ukazuje, že na Slovensku to neplatí. Skôr platí, že kartelisti sa tu nemusia veľmi obávať. Ak aj Najvyšší súd definitívne kartel potvrdí, dá sa vďaka rozhodnutiam Štefana Harabina spochybniť zloženie senátov, ktoré o tom rozhodli, a posunúť rozhodovanie ešte na Ústavný súd. A ďalšej sankcii v podobe vylúčenia z ďalších obstarávaní sa kartelisti vyhnú cez plynutie dištančnej doby aj v čase, keď o karteli ešte nebolo rozhodnuté. Čím sa dostávame do kruhu nepostihnuteľnosti – kartelisti najprv nemohli byť z verejných obstarávaní vylučovaní, pretože finálne rozhodnutie súdov nebolo – a po jeho vydaní zase preto, že lehota plynula aj bez právoplatného rozhodnutia.