Spoločne so zlepšujúcim sa počasím sa pašeráci ľudí pomaly pripravujú na novú sezónu. Tak dobrý obchod prichádza len raz za život. Namiesto jázd s turistami a potápačmi ponúknete so svojím člnom zákazníkom niečo lepšie.
Vlani bola hitom napríklad hodinová jazda na preplnenom gumovom člne z tureckého pobrežia na grécky ostrov Lesbos. Vzhľadom na to, že išlo o ilegálne prekročenie schengenskej hranice, pýtali si za ňu aj tisíc dolárov. Keď taký gumený čln obsadíte tridsiatimi až štyridsiatimi ľuďmi, niekoľkokrát za deň to otočíte... Matematiku nechám na čitateľovi.
Kto by netúžil tak ľahko a dobre zarábať? Riziko nebolo veľké - pohraničná stráž fakticky neexistovala. Jedinou skutočnou hranicou je potom počasie a svedomie, na gumových člnoch zahynulo v týchto miestach len tento rok okolo štyroch stoviek ľudí. V zime prekračuje hranice Schengenu okolo dvoch tisíc ľudí denne. Koľko to môže byť v lete? A čo keď začnú pozemné operácie proti Islamskému štátu zo strany arabskej koalície? Nakoľko môžu tieto čísla stúpnuť? A ako sme na to pripravení?
Európska únia predstavuje stroj únavne pomalý. Väčšinou sa spoľahlivo pohne až vo chvíli, keď už to čakajúci skoro vzdali. Aj preto tento rok konečne robí to, čo mala robiť pred rokom, a dokonca často zavádza to, čo predtým kritizovala.
Najskôr zachraňovala topiacich, ilegálne prechádzajúcich morské hranice do Grécka, a sama ich tam vozila. Do tureckých vôd, mimo EÚ, nesmela. Potom sa konečne Únia rozpamätala na skoro zabúdaný fakt, že Turecko je predsa v NATO, a tak dnes plavidlá Aliancie môžu vstupovať do jeho vôd, môžu pašerákov kontrolovať a v niektorých prípadoch vracať ľudí späť na turecké pobrežie.
Na ochranu gréckych hraníc by mala prispieť aj pripravovaná spoločná pohraničná stráž EÚ. To samozrejme tiež nie je úplné riešenie, pretože s nahromadenými utečencami na pobreží začne namiesto tureckých pašerákov obchodovať turecký štát.
Prorokoval som pred časom v inom článku, že Turci budú chcieť za pomoc s utečencami dve veci otvorene a jednu nepriamo. Otvorene si povedia o bezvízový vstup do Schengenu a o peniaze. Nepriamo ich bude zaujímať, či, ako, kedy a kde a za pomoci koho bude vznikať kurdský štát. Teraz sme do tohto obdobia vstúpili.
Vízová facilitácia - v normálnej ľudskej reči bezvízový styk - s Tureckom už leží na stole. Tri miliardy eur, ktoré malo Turecko dostať na dva roky, aby sa vysporiadalo s utečencami, už Ankare nestačia. Vraj je to suma vhodná na jeden rok. A na ten ďalší by bolo lepšie radšej poslať už miliárd deväť.
Turecko, hovoriace o pozemnej operácii v Sýrii, si v podstate chce vytvoriť nárazníkovú zónu, po ktorej dávno túžilo a ktorá de facto vrazí klin medzi kurdské územia, a znemožní tak vytvorenie jednotného Kurdistanu na územiach, kde etnikum tvorí väčšinu.
Turecko je náš spojenec, a aj preto je možné mať pre jeho národné záujmy isté pochopenie. Aj so spojencom sa však podstatne lepšie rokuje vtedy, keď pochopí, že v prípade nedohody by sa mohol ocitnúť na vedľajšej koľaji. Že v prípade kolapsu plánu A existuje plán B.
Ďalšou dierou v sitku Európy je Grécko. To už dokončilo štyri z plánovaných hotspotov na ostrovoch a ten zatiaľ posledný, na Kose, blokuje nesúhlas miestneho obyvateľstva. To je, na rozdiel od predchádzajúceho roka v takmer úplnej nečinnosti, dôvod úplne európsky a pochopiteľný. Teraz ešte zaviesť niečo tak normálneho ako ochranu hranice.
Grécko na zmenu správania dostalo trojmesačnú skúšobnú lehotu. Veci sa začali hýbať, pretože krajina pochopila, že nakoniec existuje riziko plánu B a s ním spojený faktický Grexit zo Schengenu.
Celá idea plánu B jednoducho vychádza z akejsi pohyblivej hranice Európy a pokuse nájsť tú čiaru, ktorú je Európa ochotná držať a nepustiť. A okolo ktorej sa následne vytvorí celý systém hotspotov, registrácia utečencov, vybavovanie žiadostí o azyl a nakoniec aj prerozdeľovanie utečencov do ďalších krajín Únie.
Najlogickejšie je, aby táto línia viedla priamo po legálnych hraniciach EÚ a Schengenu. Avšak len maršal, ktorý pozná len sériu totálnych víťazstiev a nikdy zásadne neustúpil, si nechystá nejaký záložný variant.
Možno by bolo dobré začať v Bruseli vysvetľovať, že nikto nechce budovať umelé ploty naprieč Balkánom namiesto dohody s Tureckom a nikto v tom Grécko nechce nechať plávať. Avšak tiež sa musí dodať, že je potrebné byť na takúto možnosť vopred pripravený, pretože to výrazne posilní našu vyjednávaciu pozíciu s Tureckom a Gréckom, ktoré musia vedieť, že nie sú našou jedinou záchranou.
Kto pozná históriu Európy, nevloží svoju budúcnosť na jedinú kartu, a to ešte navyše kartu grécko-tureckej spolupráce. Musíme dokázať vysvetliť, že úvahy o pláne B predsa posilňujú šance na to, aby nemusel byť nikdy realizovaný. Iba má pre plán A viac motivovať.
Ako to všetko skončí? Ak dobre, tak namiesto vŕtania bulharskej diery do neexistujúceho plota zavedieme všetky postupné opatrenia naraz. Bude medzi nimi aj to, že Nemecko zistí, že došlo k naplneniu jeho súčasných kapacít a možností. Toho dňa sa po školách a trhoviskách v Kábule začne hovoriť, že cesta do Európy trvá dlho, pretože je legálna. Už nebude platiť, že motiváciu k odchodu predstavuje fakt, že to dnes ide a zajtra už to nepôjde. Potom Európa pomôže, ako bude môcť a komu bude môcť.
Zatiaľ pomáha pašerákom.
Autor: Hynek Kmoníček, Riaditeľ zahraničného odboru Kancelárie prezidenta Českej republiky. V rokoch 2001 až 2006 bol veľvyslancom Českej republiky pri OSN v New Yorku, bol tiež českým veľvyslancom v Indii a v Austrálii.