Sme malý národ. A ako každý malý národ, aj my občas trpíme komplexom malosti či menejcennosti. Často sa vidíme kritickejšie, ako nás vidia iní alebo ako v skutočnosti sme. Vnímame veci citlivejšie, sme negatívnejší, menej priebojní, menej pozitívni a málo usmievaví. A potom ideme na dovolenku do Rakúska alebo pracovať do Anglicka a čudujeme sa, že národná hrdosť a identita sa dá prejavovať úplne inak. Jednoducho pozitívne a otvorene.
Tento náš komplex treba začať odbúravať a brať veci s úsmevom a veľkou dávkou optimizmu. Berme si príklady od iných a nebuďme hrdí Slováci, ktorí sa nechcú nikým a ničím inšpirovať. Hrdosť radšej prejavujme inak a inde. Veď predsa máme byť na čo hrdí.
Buďme hrdí na to, že sa z nás stáva svetová veľmoc vo výrobe automobilov. Buďme hrdí na výsledky našich športovcov, umelcov, vedcov a iných osobností. Neutiekajme sa však iba do ďalekej minulosti. Aj súčasnosť dokazuje, že radovať sa môžeme z viacerých úspechov našich ľudí. Spomeniem postup futbalistov na majstrovstvá Európy, výsledky Svitka na „Dakare“, výsledky našich lyžiarok Velez-Zuzulovej a Vlhovej, ostatné úspechy hokejistov Slovana či víťazstvo tenistu Martina Kližana v Rotterdame. Nezabúdam ani na úspechy Sagana či Tótha. Nie je to však iba o športe. Ani kultúra a umenie nezaostávajú. Buďme hrdí na to, že IMT Smile s Lúčnicou vytvorili fantastický projekt v oblasti kultúry, ktorý zhliadlo v Čechách a na Slovensku viac ako 110-tisíc nadšených divákov, v ktorých sa doslova prebudila národná hrdosť.
Na čo budeme môcť byť vždy pozitívne pyšní, sú ľudia a osobnosti, ktoré pre Slovensko veľa znamenali, znamenajú a verím, že aj vždy budú znamenať. Buďme hrdí, že sme mali dona Antónia, ktorý sa odobral na večnosť a zanechal v nás nezmazateľnú stopu. Buďme hrdí na emeritného arcibiskupa Bezáka, ktorý zdvihol v stredovekom ponímaní cirkvi na Slovensku vlajku slušného správania a moderného prístupu v cirkvi. Buďme hrdí na všetkých vedcov, ktorí svetu priniesli nové objavy a urobili to na Slovensku. Svoju hrdosť však môžeme prejaviť aj pri známych pánoch hercoch a dámach herečkách. Veď aké by bolo naše divadlo a film bez Jozefa Krónera, Františka Dibarboru, Štefana Kvietika, Karola Machatu či Emílie Vášáryovej...
Slováci, zahoďme už príslovečný negativizmus a berme úspechy našej krajiny a našich ľudí pozitívne. Nehanbime sa za to, že máme byť na čo hrdí.