Keď počúvam niektorých, vraj štandardných, politikov, mám pocit, že žijem v nejakom paralelnom svete.
V mojom svete sú totiž úplne iné štandardy. Štandardné je neklamať, nezavádzať, nemeniť názor každý druhý deň či neprezentovať veci inak, ako v skutočnosti sú. Štandardné je, že napríklad ak niekomu právnik povie, ako bude pri jeho zastupovaní postupovať a čo chce dosiahnuť, neurobí presný opak toho, na čo dostal poverenie.
Štandardné je, že voliči volia a platia politikov za to, aby ich zastupovali. Štandardné je, že voliči dávajú dôveru, krúžkujú, určujú poradie a rozdávajú karty. Štandardné je, že politici počúvajú svojich voličov, že ak viac ako 80% z nich očakáva to, kvôli čomu ich zvolili, tak to urobia. Štandardné je, že namiesto politikov si vládu nedohadujú nejakí iní ľudia schovaní kdesi v zákulisí. Štandardné je, že politici preferujú záujem krajiny pred osobným prospechom seba a svojich kamarátov. Štandardné je, že štát bojuje proti zlodejom a nedáva im dotácie, nekryje ich. Štandardné je, že si politici vážia ľudí.
Ale zjavne niektorí z politikov majú štandardy iné. Len aby sa pre ich voličov nestalo štandardom to, čo sa nedávno odohralo v s nami susediacej krajine, kde vyhodili politikov do koša. Nespokojní voliči si ich počkali pred úradom a doslova ich hodili do pristaveného kontajneru. Tak sa to s odpadom štandardne robí.