Šiesteho marca sa Slovensko zobudilo do šokového stavu, či už v dobrom alebo v zlom ponímaní. Centrály niektorých politických strán burácali a jasali, iné sa zahalili do smútku a beznádeje. Voliči zostali stáť s otvorenými ústami čudujúc sa nad výsledkami volieb. Čo vlastne tieto voľby priniesli? Kto je skutočný víťaz a kto je porazený? Kam bude smerovať naša krajina a kto ju povedie?
Víťazovi volieb, Smeru, výrazne klesol počet voličov. Taký nízky percentuálny zisk čakal málokto. Avšak chyby v posledných týždňoch kampane si vyžiadali daň. Moderovanie programovej konferencie nepopulárnym Paškom, zlá komunikácia ministrov pri štrajku zdravotných sestier a učiteľov a kauza „Matovič“ s nedopovedaným koncom – to je iba krátky výpočet chybných krokov v kampani. Neočakávaný dvojciferný výsledok SaS je odrazom protestu pravicového voliča, ktorý sa úplne odklonil od SDKÚ a Skoku. OĽaNO sa umným výberom kandidátov a energickou komunikáciou jej lídra stala prekvapením volieb. SNS vstala z popola a vysoko prekročila očakávania. A to vďaka lídrovi Dankovi, ktorý konzistentne a umne komunikoval témy. SNS sa stala opäť vážnym hráčom s neporovnateľne slušnejšou tvárou ako v minulosti. Podceňovaná Kotlebova ĽS NS sa stala stranou protestu a beznádeje ľudí, ktorých problémy sa dlhodobo iba pomenúvajú, ale neriešia. A zároveň ľudí, ktorí ani len netušia, čo bol fašizmus a socializmus. ĽS NS však zostáva, našťastie, politicky izolovaná. Sme rodina Borisa Kollára ako strana bulváru bez programu, členov, štruktúr a s kandidátkou, ktorá bude ešte predmetom mnohých odhalení z minulosti, oslovila mladých ľudí reagujúcich na slogan „aspoň bude zábava“. Most-Híd len potvrdil konzistentný pokles svojich preferencií s nejasnou komunikáciou tém a spoľahnutím sa najmä na osvedčeného lídra. Sieť utrpela porážku na hlavu. Dva týždne bez prieskumov znamenali pokles z 10 – 12 percent na úbohých niečo vyše päť zapríčinený najmä nejasnosťou posolstiev a vízií. KDH pod hranicou vstupu do parlamentu znamená pre tradičnú stranu prudké, ale očakávané precitnutie do tvrdej reality. So zaspatým vedením a všeobjímajúcimi témami a zopnutými rukami nevyvolali žiadnu emóciu, skôr naopak. V KDH nastal čas na generačnú zmenu.
Je prekvapujúce, že agentúry chrliace prieskumy rôznej kvality nielenže netrafili možné výsledky, ale boli ďaleko od skutočnej reality, ktorá po voľbách nastala. Volič rozhodol, karty boli rozdané. Je dôležité, kto a s kým zostaví stabilnú vládu a ako dopadnú programové a personálne pytačky. Ešte dôležitejšie však je, aby to bola vláda nielen schopná nás so cťou reprezentovať počas nastávajúceho predsedníctva v EÚ, ale aj zabezpečiť stabilitu vládnutia. Niekedy však zamiešanie kariet znamená, že samotní hráči položia karty na stôl s tým, že je potrebné opätovné premiešanie a rozdanie nanovo. Nech už táto povolebná hra dopadne akokoľvek, treba si uvedomiť, že politici sú tu pre občanov, aby im slúžili a poctivo spravovali veci verejné, a nie naopak.