Keď v roku 2006 skončili naše parlamentné voľby málo čitateľnou ľavicovou koalíciou, nervozita na trhu bola veľká. Stačilo pár vyjadrení nového premiéra a reakcia trhov prišla. Slovenská koruna oslabila a výnosy zo štátnych dlhopisov vyleteli nahor. Výsledky tohtoročných volieb finančné trhy úplne odignorovali.
Niežeby nemali dôvod – zo začiatku to vyzeralo na povolebný pravo-ľavý pat, a do parlamentu sa navyše dostali podivné zoskupenia. Ale politika už skrátka nie je to, čo bývala. Aby štátne dlhopisy na ňu reagovali, to by z nej musel prísť ober problém. A tým politický pat nie je, trhy sú už zvyknuté na podobnú situáciu zo Španielska, Portugalska či Grécka. Investorov teda drobná slovenská odchýlka z normálu nevykoľajila a slovenské dlhopisy sa naďalej veselo obchodovali so zápornými výnosmi. Dlhopisy takmer vôbec nereagovali ani na teroristické útoky v Bruseli – dokonca ani tie belgické.
Prvé (a niekedy to vyzerá, že jediné) husle na trhu so štátnymi dlhopismi už dlhšiu dobu hrajú centrálne banky. Tá európska zasadala desiateho marca. A na rozdiel od politikov či teroristov, jej rozhodnutia trhmi zakývali. ECB zvýšila objemy odkupu dlhopisov, do tohto programu zaradila aj podnikové dlhopisy, a úrokové sadzby znížila ešte viac do záporu. Trhy toto rozhodnutie ocenili, a tak ceny akcií ako aj dlhopisov rástli. Navyše, z komunikácie ECB jednoznačne vyplýva, že úrokové sadzby neplánuje zvyšovať v horizonte rokov.
Pár dní po ECB zasadal jej americký náprotivok FED a ani on sa nedal zahanbiť. Zvyšovanie sadzieb plánované na tento rok bude podľa vyjadrení jeho predstaviteľov o dosť pomalšie ako sa predpokladalo. Prostredie ultra nízkych či dokonca záporných úrokových sadzieb tu teda bude dlhšie, zvykajme si. Záporné úrokové sadzby, pred pár rokmi odborný nonsens, nás postupne začínajú obklopovať z každej strany. Keď si komerčná banka uloží prebytky eurovej likvidity v ECB, tá ju za to „odmení“ záporným úročením. Štátne dlhopisy väčšiny krajín eurozóny sa obchodujú so záporným výnosom.
Výnosy z dlhopisov klesali takmer celý prvý štvrťrok tohto roka. Keď sa v minulosti blížili k nule, mali sme pocit, že už veľmi kam klesať nemajú. Prerazením nuly si ten priestor vytvorili. Žiaľ, na úkor budúcich období, keďže v súčasnosti už dlhopisy ponúkajú výnos blízky nule či dokonca pod ňou. Pokles výnosov na dlhopisoch znamená rast ich cien v tom období. Ceny dlhopisov teda v prvom štvrťroku rástli. Akciám sa v prvom kvartáli darilo už menej. Po katastrofálnom januári sa síce postupne spamätávali, no v porovnaní so začiatkom roka je väčšina stále v mínuse. Akciám pomohla popri centrálnych bankách aj rastúca cena ropy, ktorá v porovnaní s januárovým minimom vzrástla o 50 %. Takmer celé straty zo začiatku roka sa podarilo vymazať napríklad americkému indexu S&P500. Európske akciové indexy sú na tom horšie, oproti začiatku roka strácajú rádovo päť percent. Japonci dopadli ešte horšie a štvrťrok pravdepodobne uzavrú so stratami niekde na úrovniach okolo 10 %.
Centrálnym bankám sa postupne míňajú nástroje na podporu ekonomiky. A keďže sú to práve ony, kto najviac ovplyvňuje trhy, zvyšok roka bude určite zaujímavý.