Nič nie je istejšie ako smrť a dane. Toto klišé však dostáva trochu iný rozmer, keď k nemu pridáte jedno z hesiel súčasnosti – cukor je smrť. A keďže už aj cukor je smrť, tak ho zdaňme. Teda, konkrétne ten v sladených nápojoch. Túto otázku, za hlasného potlesku Jamieho Olivera, rieši Veľká Británia. Možno ju bude riešiť aj Slovensko. Pred niekoľkými rokmi sa táto téma otvorila aj u nás, takže ktovie, či sa po voľbách neobjaví znova. Kým však budeme nápadu, aby štát odrádzal ľudí od koly či spritu tlieskať, pozrime sa naň trocha kritickejšie.
1. Prečo daň iba zo sladených nápojov? Ak akceptujeme, že štátom ide o dobro občanov, mali by sme predsa len zdaniť širšie spektrum produktov. Vytvoriť balík potravín, ktoré ľuďom škodia a kvôli ktorým sú obézni, chorí a stoja štát viac, nie je určite jednoduché. Ale určite nie nemožné.
2. Prečo daň? Toto už je trochu inak postavená otázka. Stále sa držme tézy, že štátu ide o zdravie svojich občanov. Ako pred pár rokmi upozornil vo svojej analýze aj Inštitút finančnej politiky, existuje aj druhá možnosť. Pozrieť sa na to cez optiku zdravotných odvodov. Teda jednoducho – ľudia, ktorí si vedome poškodzujú zdravie, by mali platiť iné zdravotné odvody ako tí, ktorí sa o seba starajú. Cez isté bonusy alebo špeciálne koeficienty.
Samozrejme, toto riešenie so sebou prináša extrémne veľa ďalších otázok. Ako určíme, kto je v ktorej kategórii? Ako ľuďom, ktorí sa dobrovoľne nepriznajú, preukážeme napríklad to, že fajčia (a teda si vedome poškodzujú zdravie)? Čo s tými, ktorí majú na obezitu isté prirodzene dané predispozície? A ako to urobiť v našom systéme plne solidárneho zdravotného poistenia? A čo, ak si človek nezaplatí – necháme ho zomrieť a potom budeme vymýšľať Obama care? Nesie to v sebe veľmi veľa problémov, ale minimálne je to téma na diskusiu. Na jednej strane ľuďom necháte plnú slobodu rozhodovania, na druhej strane s vedomým znášaním následkov. Individuálnych následkov.
3. Prečo sa vôbec táto diskusia objavila na stole? Tú sú opäť dve možnosti. Možno naozaj štátom, či už pri sladkej dani alebo tej hamburgerovej, ide o zdravie a motiváciu ich občanov správať sa rozumne voči sebe samým. Týždenník The Economist dokonca pripúšťa možnosť, že na špeciálne britské zdanenie zareagujú samotní výrobcovia, ktorí budú do nápojov pridávať menej cukru. A tým teda ochránia občanov.
Alebo... alebo iba že by motivácia bola niekde inde. Nie je nič jednoduchšie ako, voľne povedané, na niečo buchnúť daň. Koly, limonády, hamburgery. Je to rýchle, efektívne. Lebo pozrieť sa naozaj na zdravotné poistenie, ktorého systém u nás naozaj umožňuje hazardovať so zdravím (a aj so samotnými zdrojmi, všetci asi máme v blahej pamäti ako) je náročnejšie.
Mimochodom, vlani padla spotreba sladených sýtených nápojov v USA o 1,2 percenta. Ľudia ich možno napokon prestanú piť aj sami od seba.
Ilustračná snímkaReuters
StoryEditor