Ivan Mikloš: Môj ukrajinský príbeh

Začalo sa to v marci 2014, tesne po Majdane, keď som bol pozvaný na konferenciu o tom, ako na Ukrajine naštartovať potrebné reformy. Hlboko sa mi vryl do pamäti, ale aj do srdca ten obraz – barikády, rozstrieľané budovy, stany, poľné kuchyne, fotografie stovky demonštrantov zastrelených Janukovyčovými ostreľovačmi a obrovské množstvo kvetov.

Potom som tam chodil na podobné akcie pomerne pravidelne. Po voľbách a vymenovaní vlády koncom roka 2014 som od februára 2015 začal pôsobiť ako poradca ministerky financií a ministra hospodárstva. Zhodou okolností sú to dvaja z troch cudzincov v Jaceňukovej vláde. Ministerka financií Natalia Jaresko mala predtým americký pas a minister hospodárstva Aivaras Abromavicius litovský. Obaja však už dlhší čas žijú na Ukrajine a pred vstupom do vlády prijali ukrajinské občianstvo. Nie sú to politici, prišli z biznisu a patria k najreformnejším ministrom vo vláde.

V polovici februára potom došlo k rozpadu vládnej koalície, keď dve menšie strany z koalície odišli. Prezidentova strana BPP a Národný front premiéra Jaceňuka odmietajú predčasné voľby a snažia sa zostaviť novú vládu, na ktorú však existuje šanca jedine vtedy, ak premiérom nebude Jaceňuk. Ponuku na zostavenie a vedenie technokratickej vlády odborníkov dostala ministerka Jaresko. Od nej som dostal ponuku na post ministra financií v takejto vláde. Bol som zaskočený a prekvapený, ale keďže som jej radil, aby ona sama ponuku na vytvorenie vlády zobrala, tak som súhlasil.

Následne sa ukázalo, že takáto vláda nenájde dostatočnú podporu v parlamente a hľadalo sa iné riešenie, ktorým sa zdá predseda parlamentu Volodymyr Hrojsman. Predbežne som prijal jeho ponuku na pozíciu podpredsedu vlády a ministra financií Ukrajiny s tým, že moje podmienky sú najmä programové (reformy a boj proti korupcii), personálne (proreformní ministri v kľúčových ekonomických rezortoch) a vyriešenie problému občianstva. Nechcem totiž v žiadnom prípade stratiť slovenské občianstvo, čomu sa pri platnom slovenskom zákone nedá vyhnúť. Hrojsman predložil do parlamentu návrh zákona, ktorý by mal umožňovať výnimku na obdobie jedného roka. Ide však o veľmi citlivý problém nielen pre mňa, ale aj pre ukrajinskú stranu, čo si veľmi dobre uvedomujem a plne chápem.

Veľmi som uvažoval, či prijať ponuku na účasť v ukrajinskej vláde a nebolo to ľahké rozhodovanie. Považujem to za neštandardné, výnimočné a dočasné riešenie. Zároveň je to však aj uznanie našich, slovenských reforiem a ich výsledkov. Chcem Ukrajine pomôcť najviac, ako budem vedieť, či už to bude z pozície člena vlády, alebo nie.