Pod patronátom Slovenskej správy ciest prebiehajú od jari na celom území Slovenska veľkoplošné opravy ciest prvej triedy. Najväčšie, aké si v histórii našej krajiny pamätáme. A bolo veru načase.
Neuspokojivý stav slovenských ciest sa stal rokmi vďačnou spoločenskou témou, možno obľúbenejšou než rozpravy o počasí či hokeji – pri spoločnom hromžení reč nikdy nestála a v ľuďoch, aj neznámych, sa zrodilo silné porozumenie. Pravda je, že stav slovenských ciest nikdy nemal nadobudnúť také katastrofálne rozmery. Žiaľ, stalo sa. Dlhodobé podfinancovanie a odložená údržba si vyžiadali svoju daň v podobe desiatok rozbitých a nebezpečných úsekov, v tomto – ako v máločom – si boli slovenské samosprávne kraje rovné. Rečou faktov: z celkovej dĺžky približne 3 300 kilometrov ciest prvej triedy bola až tretina v havarijnom alebo nevyhovujúcom stave. Veľkoplošné opravy sme tak naštartovali v dvanástej hodine.
Realizáciou štvorročného projektu plníme programové vyhlásenie vlády a taktiež materiál Priority vo výstavbe cestnej infraštruktúry z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý vláda odobrila ešte minulý rok. Za štyri roky plánujeme opraviť približne 600 kilometrov ciest, teda takmer pätinu celej cestnej siete. Slovenská správa ciest koncom júla hlásila 27 opravených úsekov, približne polovicu z naplánovaných úsekov na tento rok. Na viacerých úsekoch stavebné práce prebiehali alebo by sa mali spustiť do niekoľkých týždňov. Odhadujeme, že v tomto roku sa opraví do 200 kilometrov ciest asi za 50 miliónov eur.
Opravami ciest prvej triedy dôjde k výraznému znižovaniu rizika v súvislosti s ujmou na živote, zdraví a majetku účastníkov cestnej premávky, ale aj ku generovaniu benefitov, ako je úspora času, finančných prostriedkov či znižovanie negatívnych dosahov na životné prostredie. Kvalitná infraštruktúra je navyše jedným z najdôležitejších kritérií pre príchod nových investorov, udržateľný hospodársky rast a efektívnu podporu menej rozvinutých regiónov.
Ak do obnovy a údržby ciest nebudeme pravidelne investovať, o pár rokov budeme zas tam, kde nechceme byť. Aby sme sa dostali na úroveň krajín Európskej únie, a nemusí to byť hneď Nemecko či Rakúsko, treba nastaviť dlhodobý a udržateľný nástroj, ktorý každý rok zabezpečí na údržbu ciest potrebný finančný balík. Viac financií je práve to, čo naše cesty potrebujú, lebo darmo budeme plánovať nové prepojenia, keď sa z „tých starých“ stávajú tankodrómy. Túto lekciu ešte stále neovládame.