Za jeden deň mi dvaja rôzni ľudia povedali dve veľmi podobné vety: „Všetci toho XY chvália na facebooku za to, čo povedal“ a „Všetci tomu XY nakladajú na facebooku za to, čo povedal“. Len na vysvetlenie, XY je stále tá istá osoba. Ako nepoužívateľ osobného facebooku som o veľa vecí ukrátená. Nedozviem sa o pohrebe bývalého kolegu a neviem, kedy má kto narodeniny, čo ma úprimne mrzí. Ale prichádzam aj o fotky volského oka v tvare srdiečka a veľa „pekných myšlienok“. Neposudzujem, kto tam čo dáva ani ako často. Skrátka a dobre – každá vec získava hodnotu až tým, ako a na čo sa používa. Myslím, že aj toto je „objavná“ myšlienka hodná nejakého sviežeho ranného statusu. Odporúčam zavesiť s fotkou záchodovej misy.
Som teda o niečo ukrátená, ale vďaka neponorenosti do sociálnych sietí si všímam túto tendenciu uveriť ilúzii, že „moji kamaráti“ a okruhy na ne nalepené sú zrazu „všetci“. Na základe skúsenosti z dvoch úplne odlišných viet v zásade toho istého znenia som si uvedomila, že ľudia príliš žijúci na facebooku nevedia o sebe navzájom. Často netušia, že tam za galaxiou ich názoru naozaj žijú aj iné civilizácie s názorom úplne iným. Obe si myslia o tej druhej, že neexistuje, prípadne že je len marginálna a dala by sa zničiť jedným malým, dobre cieleným ohejtovaním.
Podaktorí nevedia nielen o iných, ale ani o sebe samých. Úžasným príkladom je dáma, ktorú som si raz vyšpehovala na jednom verejnom profile k istej relácii. Presne tak, facebook nepoužívam, ale chodím tam občas „získavať prehľad“. Vyjadrovala sa tam veľmi hanlivo a predostierala svoje domnienky o istej osobe ako jasné fakty. Nešetrila urážkami. Tak som si pozrela, v ktorej galaxii žije ona. Nuž, bola to galaxia špeciálnej civilizácie duševných upírov, ktorí okrem toho, že takýmto nakladaním cucajú energiu z iných, majú ešte známu vlastnosť, že sa nevidia v zrkadle. To znamená, že nevie o sebe, ako vlastne „vyzerá“. Žlčová pani mala totiž na svojom profile citáty Dalajlámu o všeobjímajúcej láske a fotky tých najkrajších západov slnka nad Dubnicou. Hovorím si: Haló?
Ako obyvateľovi mojej galaxie mi však došlo, že v podstate som niekedy veľmi podobná. Tak som sa jej na diaľku poďakovala za nastavené zrkadlo a uzavrela s ňou fiktívne facebookové priateľstvo bez toho, aby to vedela. Len tak, zo súcitu k nám obom, že občas o sebe nevieme. Každý máme tendenciu o sebe nevedieť a nevedieť o iných. Záleží na tom, ako veľmi sa do niečoho ponárame pod hladinu potrebnej viditeľnosti. Potom už vo výsledku nebýva veľký rozdiel v ponáraní sa medzi facebookom a spomínanou záchodovou misou.