Väčšinu času teraz venujem reformám na Ukrajine, takže to, čo sa deje na Slovensku, sledujem okrajovejšie a z väčšej diaľky. Myslím si, že to môže mať aj výhody, pretože vám to umožňuje vidieť celkový obraz a odlíšiť podstatné od toho menej dôležitého. Pretože tí, ktorí sú vtiahnutí do každodenného politického zápasu, či do jeho sledovania a komentovania, často takpovediac pre stromy nevidia les.
Ako teda vyzerá ten slovenský politický les z väčšej diaľky? Nie veľmi vábne, aj keď na druhej strane, v porovnaní s tým, čo sa deje v mnohých iných krajinách, ani nijako tragicky.
Za najhoršie považujem, že sa zo slovenskej politiky vytráca vecná polemika o tom, ako krajinu zmeniť, ako ju reformovať. Namiesto toho čoraz viac prevažujú osobné invektívy, urážky, obviňovania, bulvarizácia a primitivizácia politického zápasu.
Aby sme si rozumeli, nehovorím primárne o forme, ale o obsahu. Vášnivé spory a ostré debaty do politiky patria, veľmi dôležité je však to, čo je ich obsahom. A práve tu vidím zásadný problém. Stačí sa pozrieť na diskusiu o programovom vyhlásení vlády a na to, čo si z tejto debaty odniesol bežný pozorovateľ. Prevažná časť ľudí je totiž bežnými a povrchnými pozorovateľmi.
Ak k tomu pridáme ešte nevábny stav väčšiny slovenských médií, tak neprekvapí, že pre väčšinu ľudí je súčasná slovenská politika súťažou vo vzájomnom obviňovaní politikov z toho, kto je väčší klamár, podvodník a zlodej, namiesto toho, aby bola súťažou o to, kto má lepší program a lepších odborníkov, kto vie lepšie riadiť krajinu a vytvárať podmienky pre konkurencieschopnú ekonomiku, vyššiu životnú úroveň a kvalitu života.
Za najdôležitejší problém v tejto súvislosti považujem vzťah k populizmu a xenofóbii. V každej krajine sa vždy nájde dostatok politikov, ktorí sa vydajú cestou populizmu a xenofóbie, pretože je to najľahší spôsob získavania hlasov.
A tu vidím jeden z hlavných dôvodov toho, prečo sa zo slovenskej politiky vytratila vecná debata a polemika o potrebných zmenách a reformách. Spočíva v posune tzv. štandardných, stredopravých strán od boja s populistami a xenofóbmi do súťaže v populizme a xenofóbii.
Tie stredopravé strany, ktoré súťažili v populizme s Ficom, skončili buď nedôstojným spôsobom s ním v koalícii, alebo mimo parlamentu a tá, ktorá s Ficom a Kotlebom súťažila v xenofóbii, skončila s druhým menovaným v opozícii. A na vecnú debatu a polemiku o tom, ako reformami vytvárať predpoklady na lepšiu budúcnosť u nás na Slovensku, ale aj v našom spoločnom európskom dome, nezostal priestor – nie je totiž s kým debatovať.