Adela Banášová: Tolerancia odtiaľ potiaľ

Na jednej veľmi milej besede organizovanej istým veľmi sympatickým a obľúbeným pánom učiteľom som natrafila na európsku iniciatívu, ktorá spočíva v tom, že študenti nakrúcajú videá o tolerancii a akceptácii. Vo videu hovoria o tom, ako sa máme mať navzájom radi, aj keď jeden je tučný, druhý chudý, jedna má dlhé vlasy, druhá krátke, potom sa všetci objímu. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že „pripravujú“ omladinu na „návštevníkov“ z cudzích krajín. Heslo na záver znie – všetci sme jedineční, všetci sme si rovní. Vraj čo si o tom myslím... Myslím si, že je to najpravdivejšia myšlienka na svete, pokiaľ však aj my žijeme v pravde. A pokiaľ neostaneme len pri vzhľade.

Takže popravde – ako často nevieme prijať seba, svoj život, svoje rozhodnutia, svoj vzhľad, svoje neúspechy? Do akej miery vieme prijať aj svoje tienisté stránky? Koľko seba obviňujeme a porovnávame s „lepšími“? Vieme tolerovať vlastne seba samých? Pokiaľ toto nedokážeme, naša tolerancia voči iným je len klamlivou ilúziou. Akékoľvek ilúzie, v ktorých žijeme, sa nám zvyknú rýchlo ukázať v pravom svetle v kontakte s inými. Čím je ilúzia silnejšia, tým je odraz pravdy v našom živote ostrejší. V domnienke našej tolerancie stretneme napríklad človeka, ktorý však vôbec nebude tolerovať nás – naše názory, hodnoty, náboženstvo, postoje... nič, čo dáva rámec nášmu životu. Prípadne, možno, na nás aj zaútočí? Ako tolerovať netoleranciu iného? Ako ho objať, keď on vyzýva na súboj? Pýtam sa, či by sa v študentskom videu o láske ku všetkým objímal pán riaditeľ so školským grázlom, prípadne s ministrom školstva?

V konečnom dôsledku asi vždy hlásame len tú toleranciu, ktorá nám až tak nestúpa na otlak. Problém otlakov však nie je v tom, že nám na ne niekto stúpa, ale že ich vôbec máme. Takže ja osobne začnem najprv tolerovať asi vlastné otlaky, aby som ich v prijatí vedela postupne odstrániť. Tolerovať totiž neznamená nečinnosť, práve naopak, len v prijatí dokážem veci skutočne riešiť a meniť. A potom mi možno jedného dňa na otlak už nikto nestúpi. Zatiaľ tolerujem, ako viem… odtiaľ potiaľ.