Ivan Mikloš: Brexit – čo sa vlastne stalo a čo ďalej?

Brexit je veľmi zlé, nebezpečné a znepokojivé pseudoriešenie, ktoré žiadny problém nevyriešilo, mnohé však otvára, spúšťa a eskaluje. Brexit považujem za víťazstvo populizmu, nacionalizmu a xenofóbie nad zodpovednou a kompetentnou politikou. V súvislosti s populizmom si vždy spomeniem na výstižnú definíciu, ktorá hovorí, že populisti lichotia predsudkom svojich voličov, aby zradili ich záujmy. Presne to sa stalo v Británii a presne to hrozí skôr či neskôr aj v iných krajinách, ak sa prístup tzv. štandardných strán nezmení.

Populizmus je najľahší spôsob, ako získavať hlasy a rýchly úspech v politike a xenofóbia a nacionalizmus sú odnože populizmu. Farageovia tu boli, sú a budú. Nezvládnutou úlohou mainstreamových strán je však proti populizmu bojovať a demaskovať ho. EÚ nie je bezchybný projekt, na ktorom nie je čo kritizovať. Je to však unikátny projekt, ktorého výhody a pozitíva vysoko prevažujú nad problematickými a kritizovania hodnými aspektmi či riešeniami. Neuznávanie či zamlčiavanie prvého a preexponovaná kritika druhého je to, čo robia populisti a čo nie je kompenzované zo strany ich oponentov.

Ďalšou z príčin problémov je, že sme sa nesústredili dostatočne na prehĺbenie a dovŕšenie integrácie tam, kde je to potrebné a nespochybniteľné (odstraňovanie bariér jednotného trhu), ale pokúšali sme sa o prehlbovanie integrácie tam, kde na to neexistuje dostatočná politická legitimita (politická, menová a fiškálna únia).Podceňovanie aktuálnych alebo potenciálnych hrozieb zo strany proeurópskych elít je príčinou narastajúcich problémov. Typickým príkladom je imigračná kríza. Bolo by chybou dať všetkým obavám ľudí pred nekontrolovanou migráciou nálepku nacionalizmu, izolacionizmu alebo xenofóbie. Príčinou týchto obáv, na ktorých potom parazitujú populisti, je aj evidentná bezradnosť elít postaviť sa čelom k problémom, nazvať ich pravým menom a riešiť ich. Pomýlené koncepty multikulturalizmu a politickej korektnosti sú často v pozadí tejto neschopnosti.

Alibizmus elít a strach zo zodpovednosti za prijímanie rozhodnutí je zase za čoraz častejším využívaním referenda ako nástroja priamej demokracie, ktorá sa v prostredí narastajúcej frustrácie stáva nástrojom na vyjadrenie nedôvery alibistickým elitám bez ohľadu na dôsledky. Zhrnuté a podčiarknuté, najviac na európskej, ale aj národnej úrovni chýbajú lídri schopní bojovať proti populizmu a xenofóbii, ale zároveň aj otvorene a priamo pomenovávať problémy a výzvy a nachádzať ich riešenia.