Keď sa čudujeme, s akou obľubou sa šíria medzi verejnosťou hoaxy, jednou z reakcií býva odsudzovanie a delenie ľudí na tých chápavých a nechápavých. Na tých s prehľadom, so vzdelaním a na tých druhých.
Lenže pred vynášaním súdov je potrebné si priznať, že koľkokrát aj odborná či novinárska verejnosť argumentuje niečím „čo čítali“, „čo povedali“, „čo je jasné“, a pritom to tak vôbec nemusí byť. Je prirodzené, že nikto z nás nerozumie všetkému.
Horšie je, ak si to nepriznáme a len stádovito prevezmeme názor, ktorý prezentoval niekto, kto nám je sympatický, lebo sa správne zachoval v nejakej inej situácii.
Môžem očkom sledovať dianie na realitnom trhu alebo si prečítať v novinách o vývoji cien v energetike, môžem si dokonca vytvoriť názor, nič však nenahradí primerané vzdelanie, štúdium právneho rámca a najmä prax v sektore, vďaka ktorým budem vedieť, kde hľadať schované „záludnosti“, na čo sa sústrediť, čo je kľúčové pre podnikanie v sektore. A práve preto sa nevyjadrujem k energetike.
V zdravotníctve je komunikácia politikov voči verejnosti celé roky založená na mýtoch. Dokonca až tak silno, že niektoré mýty sa už prezentujú ako „známe fakty“ bez potreby overovania.
Príkladom je dezinformácia o tom, že súkromné poisťovne majú vraj bohatších poistencov. Pritom fakt je ten, že poistenci s najvyšším priemerným mesačným zárobkom sú v štátnej.
Alebo dáta poisťovní z výkazníctva jasne hovoria, že najvyšší podiel ekonomicky neaktívnych poistencov – teda detí, dôchodcov, nezamestnaných, za ktorých štát platí priemerné poistné zhruba 40 eur (ekonomicky aktívni priemerne platia 157 eur), majú súkromné poisťovne. A pritom pravidelne počúvame o opaku.
Faktom zostáva, že aj napriek uvedeným dátam sú poistenci štátnej poisťovne chorľavejší. Najzaujímavejšie pre mňa na tom celom je, že sa nedá povedať, čo a pre koho je vlastne výhodnejšie.
A to vďaka zákonnému prerozdeľovaciemu mechanizmu. Ten transparentným spôsobom zohľadňuje chorobnosť poistného kmeňa a zabezpečuje solidaritu medzi zdravými a chorými. Vďaka nemu poisťovňa s chorľavejším poistným kmeňom získa viac peňazí.
Napríklad v roku 2019 získala VšZP prostredníctvom tohto prerozdelenia od súkromných zdravotných poisťovní viac ako 270 miliónov eur. Tieto dodatočné prostriedky mohla použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. O tom sa už hovorí menej alebo radšej vôbec.
Takže predtým, než sa začneme pohoršovať nad bežnou populáciou, ktorá verí hoaxom, pozrime sa najskôr na to, kto k tomu v minulosti kvapkou po kvapke prispieval. Teraz už len žneme úrodu.
Autorka je členka predstavenstva Dôvery.