Z krajiny nám už roky odchádzajú šikovní a kvalifikovaní ľudia. Prichádzame tak o najúspešnejších študentov, potenciálnych vedcov, ľudí kľúčových pre výskum, vývoj, inovácie, rast produktivity či nové investície, ktoré sú zárukou a urýchľovačom ekonomického rastu a životnej úrovne obyvateľov.
Za kratší koniec povrazu ťaháme už pri výbere vysokej školy. Niet sa čomu čudovať, stačí si porovnať kvalitu podmienok pre študentov u nás a v neďalekých mestách, ako je Brno, Praha či Viedeň. Podľa údajov z Centrálneho registra poistencov za posledných približne 15 rokov odišlo zo Slovenska viac ako 300-tisíc občanov. Medzi nimi bolo množstvo ľudí s vysokoškolským titulom mladších ako 30 rokov. Ekonomikám iných štátov sme tak za posledné roky prispeli investíciou, ktorú môžeme počítať v miliardách. Na vzdelanie jedného maturanta totiž vynaložíme približne 31-tisíc eur a každý rok vysokoškolského štúdia nás stojí ďalších 3 700 eur. Znamená to, že vysokoškolsky vzdelaný emigrant reprezentuje priamu stratu takmer 50-tisíc eur.
Na jednej strane sa snažíme inteligenciu udržať na Slovensku a robíme rôzne opatrenia, aby sa tí, ktorí už odišli, vrátili domov. Na druhej strane vláda prichádza s nápadmi, ktorými by sme docielili presný opak. Takýmto rozporuplným nápadom je aj návrh na zrušenie maximálneho vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie, ktorý je už dnes nastavený vysoko, a predstavuje sedemnásobok priemernej mzdy. Pomôžem si známou hláškou z filmu Pelíšky: A komu tím prospějete?
Ľudia s vysokými príjmami budú v prípade zrušenia stropu platiť mimoriadne vysoké odvody bez primeranej náhrady. Kompenzáciu zvýšením maximálneho vymeriavacieho základu na výpočet nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti zo súčasného dvojnásobku na 2,5-násobok nepovažujeme za adekvátnu protihodnotu. Len samotný fakt, že návrh prináša zvýšenie už aj tak vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, je dostatočným argumentom, prečo nápad ministerstva práce nevítame potleskom. Navyše, vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že dane a odvody zvyšovať nebude.
Je namieste zamyslieť sa, čo by sme opatrením získali a o čo môžeme, naopak, prísť – o vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí sú za svoje vedomosti a zručnosti právom nadpriemerne ohodnotení, a ako som už naznačil vyššie, sú ťahúňmi intelektuálneho i ekonomického rastu našej krajiny.
Odchod každého jedného z nich predstavuje stratu príležitostí, ktorá sa číslami ani grafmi nedá vyjadriť. A skôr ako začneme skloňovať slovo solidarita, položme si otázku: čo by ste v súčasnej situácii poradili vášmu úspešnému dieťaťu, aby ostalo na Slovensku alebo odišlo do sveta?