Smer sa potápa váhou vlastnej nahromadenej korupcie. Robert Fico, majster opakovania jednoduchých a ľahko uchopiteľných hesiel, prišiel s povestnou marketingovou slamkou, ktorej sa chytá pred definitívnym potopením.
A s ním aj celý súčasný „Bašternákov zlepenec“ a niektorí komentátori – vraj za vládu nie je alternatíva. Lebo alternatívou sú „poloblázni“ pobehujúci po ulici s transparentami a podobne.
Teraz realita riadenia štátu
Vládu a jej zložky netreba mystifikovať. Je to rozsiahla organizácia, až na drobné výnimky manažovaná na biednej úrovni, a s inou motiváciou akou je „služba národu“.
Podobne, ako som si nemyslel, že rozkrádanie štátu sa deje v takej miere cez zločiny treťotriednej úrovne (rozkrádanie DPH), bol som až šokovaný, keď som ešte skôr začal skúmať fungovanie štátnej správy ako takej.
Zoberme si napríklad IT zákazky. Dala sa do nich zatiaľ miliarda eur. Výsledok by však nebol hoden ani pár desaťtisíc europeňazí. IT firmy si sami píšu zadania tendrov a obsah zmlúv, jednotlivé zložky štátu nie sú schopné tie zmluvy posúdiť ani len po právnej stránke, nieto ešte po odbornej.
Príprava IT systémov nie je koordinovaná ani len v rámci jednotlivých rezortov, nieto ešte na vládnej úrovni, ako v Estónsku.
Musel by snáď prísť niekto à la Ľupták, aby to manažoval horšie. V SaS sú však ľudia z praxe, ľudia, ktorí dlhodobo podnikali (nie so štátom), pracovali v zahraničných firmách alebo odborných inštitúciách. Na rozdiel od vlády Smeru. A na rozdiel od vlády Smeru, SaS má program, ktorý bol vyhodnotený ako najlepší všetkými relevantnými inštitútmi.
V skutočnosti tí, ktorí prevzali lacné a zúfalé heslo o neexistencii alternatívy, chcú povedať, že nie je ľavicová alternatíva.
Pravica je o reálnej súťaži, o štíhlom štáte, o tom, že štát nestrká nos do všetkého. O tom, že ekonomika nie je o grantoch na všetko, na čo stačí fantázia.
V súčasnosti sa však niektorí komentátori snažia vytesniť to, čo je reálne pravicové, ako „zastaralé“, dokonca úplne neprijateľné. Prerozdeľovať sa majú centrálne nielen peniaze. Aj myšlienky sa určujú centrálne a všetci ostatní majú byť v úlohe súhlasiacich.
Pod taktovkou takejto ideológie sa nakoniec vyvinie len systém zneužívajúci všetkých okrem tých, ktorí ho ovládajú.
Jeho obdivovatelia tak prirodzene inklinujú radšej k nízkoúrovňovej smeráckej verzii ľavicového systému „oblafni a ukradni“. A preberajú tak heslá, z ktorých kričí už ani nie tak snaha odvrátiť politický pád, ale skôr neniesť trestnoprávne dôsledky svojich výčinov.
Za túto vládu samozrejme alternatíva je. Je to predovšetkým vláda nekryjúca a neorganizujúca zločiny. Ale aj vláda zdravých ekonomických reforiem a štíhleho štátu.
Autor je poslancom za SaS.