Nie sme v panike, ale v trvalej neistote

Tento text sa možno bude trochu odlišovať od mojich predchádzajúcich komentárov, lebo je viac emocionálny. Som človek, ktorý miluje demokraciu a ako človek z menšiny som mal vždy pochopenie pre tých, ktorí sú mimo centra moci alebo spoločnosti. Som však v rozpakoch.

Vnímam svet okolo seba a nadobudol som pocit, že súčasný systém voľby politickej reprezentácie produkuje v demokratickej časti sveta takú politickú elitu, ktorá nedokáže efektívne riadiť štát, pretože je viac intelektuálna ako vodcovská. Pre vodcovské typy je súčasný politický priestor príliš neefektívny, málo inšpiratívny a veľmi rizikový. Takzvaná široká verejnosť, bezmocnosť voči masmédiám, spoločenským štruktúram ešte viac odrádza silné osobnosti od politiky.

Od roku 2008, keď vypukla kríza, v nás prevláda skôr pocit hrozby, že ráno sa zobudíme a všetko bude inak, ako sme si mysleli večer. Pocit jednotlivca, že sa môže spoliehať na iných, na svoju elitu alebo na inštitúcie, je podlomený. EÚ zasahuje do ekonomiky veľmi ľavicovo, zvyšuje dane, míňa peniaze na sociálne alebo ekologické programy bez toho, aby tie peniaze mala zarobené, a navyše hovorí jazykom, ktorému už nikto nerozumie. Jednotlivec nie je v panike, ale v permanentnej latentnej neistote.

Politické elity problémy v snahe hľadať kompromisy a zostať korektné buď neriešia, alebo len čiastočne, či ich odďaľujú. Sú neisté a nekonzistentné. Stačí si prečítať vyjadrenia francúzskych a nemeckých politikov k otázke migrácie od novembra minulého roku do dnešného rána. Dnes 85 percent opýtaných v Nemecku považuje za najväčší problém migráciu – pred rokom to bolo iba 35 percent. Pred rokom si väčšina myslela, že situácia je zvládnuteľná. Dnes zistili, že všetko je inak, než im tvrdila politická elita a každý z nich sa cíti ohrozený. Nemajú v rukách žiadne prostriedky na ochranu a štát ich pri súčasnom právnom systéme nevie ubrániť. Vlaňajší hrdý bavorský návštevník Oktoberfestu sa teraz bude vyhýbať veľkým podujatiam. A ak tam pôjde, nebude sa bezstarostne zabávať, hoci tam bude tisíc policajtov.

Hodnoty ako tolerantnosť, otvorenosť, dôvera v štát a v schopnosti politickej elity sú podlomené. Nie masovo, ale u každého jednotlivca osobitne. Trumpa nebude voliť biely volič, ktorý sa cíti ohrozený Afroameričanmi, Mexičanmi, moslimami, ale jednotlivec – americký beloch, Afroameričan, Mexičan či moslim, ktorý sa cíti ohrozený a má pocit, že jeho samého môže zachrániť iba človek, ktorý je iný než tí súčasní, ktorí ho nechali samého vo svete príšer.