Počas privatizácie sme si vyskúšali, že bez funkčných inštitúcií to nejde – vlastná burza nie je súčtom počítačov a softvéru, ale regulácií a súdov, riadenie korporácií nie je o každoročných valných zhromaždeniach, ale zladení záujmov vlastníkov a manažérov a akcie nie sú garantom pravidelných príjmov, ale spôsobom získania kapitálu špeciálne v anglosaskom svete.
Menší aj väčší podnikatelia by vedeli rozprávať príhody o nefér konkurencii, nefunkčných daňových úradoch a súdoch, ktoré ich obrali o majetok. To všetko pod heslom slovenského viac či menej reformného tigra.
Lebo pre politikov je ľahšie meniť zákony a percentá v nich, než budovať stabilné, predvídateľné a profesionálne inštitúcie. A nakoniec zisťujeme, že posledných tridsať rokov bolo hlavne o zlodejčine – rozkrádaní najprv národného, potom aj európskeho majetku.
Lebo, aj keď sa o tom, bohužiaľ, málo hovorí, najväčším sponzorom neefektívnosti a kriminality u nás sa postupne stala Európska komisia s jej fondmi.
Zvláštne zaobchádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov som prakticky registroval pri programe podpory najmenej rozvinutých okresov. Vláda im v roku 2016 schválila rozpočet 1,2 miliardy eur, z toho asi 750 mil. eur z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Nakoniec tam za európske peniaze uzavrela zmluvy za vyše päť miliárd eur, z čoho reálne bola čerpaná asi polovica. Na čo sa tieto peniaze použili, nevidno. Okresy sa preto snažili získať aspoň 50 miliónov eur z regionálneho príspevku počas piatich rokov, skutočnú odrobinku oproti európskym fondom pre vyvolených.
V apríli 2021 som odovzdal vedeniu MIRRI štúdiu o 12 najmenej rozvinutých okresoch, z ktorej čerpám informácie, ministerstvo ju však nikdy nezverejnilo. Podobne, ako nezverejnilo žiadne analýzy o využívaní európskych fondov.
Minulý rok MIRRI publikovalo víziu Slovenska 2030, na ktorú minulo takmer tri milióny eur. Je nečitateľná a takmer nepoužiteľná, uživila však mnoho spoľahlivých euroúradníkov.
Vízia by mala byť základným kameňom pre prípravu integrovaných územných stratégií jednotlivých regiónov, ktoré by mali obsahovať všetky významné investície na ďalšie programovacie obdobie.
Z toho by vznikla národná investičná stratégia. Vedeli by sme, na čo a prečo chceme použiť európske fondy, pričom riadiace kompetencie by konečne získali regióny a mestá – rovnako, ako je to v normálnych štátoch Únie.
Ministerka riadi priamo osem sekcií MIRRI, štátni tajomníci spolu päť sekcií. Ministerka priamo riadi európske peniaze. O ktorých je priveľmi ticho. Inštitúcie sa, žiaľ, nemenia.
Autor je ekonóm.