Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook

Zatiaľ čo prvý postsovietsky ruský prezident Boris Jeľcin zdôrazňoval nevyhnutnosť partnerstva s NATO a minister zahraničných vecí Andrej Kozyrev v polovici deväťdesiatych rokov uvažoval o členstve Ruska v NATO, súčasné ruské vedenie sa stavia k NATO ako k nepriateľovi. Pre spravodlivosť treba podotknúť, že aj v období „medového mesiaca“ dobrých vzťahov s NATO sa Rusko negatívne stavalo k rozširovaniu aliancie na východ. Vtedajší ruskí predstavitelia však nepoužívali útočnú rétoriku, neobviňovali NATO z agresívnych zámerov. Tvrdili, že rozširovanie je zbytočné.

Od dialógu ku konfrontácii
Situácia sa začala meniť po príchode Vladimira Putina. Ten sa po krátkom koketovaní so Západom po 11. septembri 2001 sústredil na koncentráciu moci. Túto činnosť sprevádzala veľmocenská rétorika, pomocou ktorej sa Putin usiloval získať podporu obyvateľov. Súčasťou tejto rétoriky sa stala čoraz agresívnejšia kritika Západu.

Pripisov

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.