Ani ryba, ani rak. Táto ľudová charakteristika sa hodí na ekonomické správy už niekoľko rokov. Aktuálne novinky z USA, Číny a EÚ sú presne také. Kto chce hľadieť na svet cez ružové okuliare, môže. Kto sa pripravuje no novú ekonomickú apokalypsu, znamení si tiež nájde dosť.
Pozitívne dáta o zamestnanosti v USA boli vyvážené klesajúcou produktivitou práce. O celkovej nálade v americkej ekonomike nám aj tak najviac povie (ne)činnosť Fedu. Kým minulý rok sa o roku 2016 hovorilo ako o roku, keď sa bude extrémne uvoľnená monetárna politika konečne uťahovať, realita je iná. Po decembrovom minimálnom zvýšení sadzieb sa nestalo už nič. Aktuálne predpovede hovoria o možnom zvýšení opäť až v decembri.
O tom však budú rozhodovať voľby. Neistota, ktorú v ekonomike vyvoláva nadchádzajúci súboj „čerta s diablom“, je hmatateľná. Vybrať si medzi Clintonovej istotami (zvýšenie minimálnej mzdy, zvýšenie deficitu...) a Trumpovými, hm, víziami (vyhnanie niekoľkých miliónov neamerických zamestnancov z trhu, obchodné vojny), je skutočne ťažké.
Prudký prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 a oznámenie najnižšieho ekonomického rastu za štvrťstoročie boli pre viacerých prvým znamením apokalypsy. Mohutný vládny stimul nad padajúcou ekonomikou rozvinul padák, ale jeho účinnosť je otázna. Vládni činitelia ubezpečili, že slabšie júlové priemyselné a obchodné dáta boli spôsobené rozsiahlymi záplavami v krajine.
Problémy však treba hľadať najmä pod vlastným prahom. Brexit, talianske banky, španielsky a portugalský deficit, potenciálne míny sa ponúkajú samy. Optimistom nahral do karát trocha silnejší rast nemeckej ekonomiky v druhom kvartáli. No ako pri USA, aj tu platí – ak chceš názor o ekonomike, pozri sa na činnosť centrálnej banky.
Kým tá americká váha so spomalením svojich krízových krokov, európska, naopak, neváha s neustálym zvoľňovaním. Po štátnych dlhopisoch a neskôr regionálnych dlhopisoch od júna tohto roku ECB do košíka prihadzuje aj korporátne dlhopisy. Napriek tomu sa predpokladá ďalšie uvoľnenie na septembrovom zasadaní Rady ECB.
Veľa možností však neostáva, ak vynecháme „helikoptérové“ peniaze. Možné je natiahnutie kvantitatívneho uvoľňovania opäť o niekoľko mesiacov. Ale úprimne, akýkoľvek ohlásený koniec je fikciou, naťahovanie trvania sa dá predpokladať. Druhou možnosťou je seknutie úrokovej miery ešte hlbšie do mínusu. Pred tým však varuje už aj MMF. Ďalšie znižovanie úrokových mier môže podraziť nohy európskym bankám.
Treťou možnosťou je rozšíriť nákupy ECB na ešte viac aktív. No už aj nákup korporátnych dlhopisov je s veľkým otáznikom. Okrem zjavného napomáhania vybraným podnikom na trhu každý ďalší nákup zvyšuje rizikovosť bilancie ECB, ktorú kryje ekonomika eurozóny, teda aj Slovenska.