Pripomenul som si vlastné slová, ktoré som napísal nedávno pri dokončovaní knihy „Bližšie k človeku“. Myšlienka o usporadúvaní spôsobov vedenia či riadenia veľkých systémov spôsobuje, že sa v mojej pamäti vynárajú paralely poznania a skúsenosti. Preto sa opakovane zaoberám úlohami špecialistov a generalistov a vôbec, dosahovaním podnikateľských výsledkov. Osobitne sa to prejavuje v týchto dňoch, keď pripravujeme konferenciu Nová Európa, ktorá je súčasťou aktivít slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Život sa neskladá iba z ohraničených prvkov. Potvrdzujú nám to každodenné skúsenosti. Človek z času na čas ochorie a potrebuje pomoc lekára. Po absolvovaní prehliadky u všeobecného lekára sa vyberie k špecialistovi. Ten preskúma srdce alebo iné časti organizmu. Ale niet nikoho, kto by sa zaujímal o všetky funkcie organizmu, vrátane psychického a, samozrejme, fyzického zdravia človeka. Podobne fungujú aj účelové systémy, ktoré slúžia na zarábanie peňazí alebo spravujú väčšie, neziskové, spoločensky prospešné inštitúcie.
Ak je to v jednej krajine, je to otázka koordinácie vlastných zdrojov a poväčšine sa s chodom inštitúcií vedia vyrovnať. Lenže ak ide o napĺňanie účelu v medzinárodnom kontexte, je to oveľa ťažšie. V názoroch ľudí sa odráža istá nespokojnosť a nie vždy spravodlivé posudzovanie situácie. Podľa pesimistov hrozí skaza sveta ako odplata za nerozumnosť človeka. Vykoristí prírodu, vykoristí iných ľudí, nedbá na dôsledky, až potom v uvedomení si fikcie, za ktorou sa hnal, sa mu vykreslí zbytočnosť celého takto premárneného života. Nič sa nedá vrátiť, nič nebude ako bolo. Svet je v pohybe.
Je jasné, že globálne podniky a inštitúcie na jednom, povedzme ústrednom pracovisku, zamestnávajú ľudí z rôznych krajín a tak po dlhšom období a za výhodných podmienok môže dôjsť k ich asimilácii, prebratiu nosných kultúr. Inakšie je to v subsidiárnych zložkách, kde zamestnanci majú svoju vlastnú kultúru. Isteže, treba sa zaoberať rôznymi názormi, v úvahách je hodno i naďalej sa opierať o historické fakty, ale i príbehy o vedení veľkých celkov. Treba však brať na zreteľ, že jednotlivé štáty majú národné povedomie, tradície a rituály. Možno preto očakávať, že na októbrovej konferencii o novej Európe v Smoleniciach, aj pod vplyvom ostatných udalostí okolo migračnej krízy a brexitu, odznejú aj názory, ktoré poukážu na potrebu prehodnotenia doterajšieho mechanizmu riadenia nášho nadnárodného európskeho projektu zvaného Európska únia.