V septembri učitelia opäť pokračujú so štrajkom za lepšie platy. Ich nástupný plat je podstatne nižší ako priemerný nástupný plat ľudí s vysokoškolským vzdelaním a celkovo ich platy zaostávajú aj za európskym priemerom. Ale stále sa v tejto diskusii obchádza jedna téma. Učiteľ s vyšším platom sa bude cítiť motivovaný a ocenený. Ale čo ďalej? Bude učiť inak? Zlepšia sa výsledky jeho žiakov?
Už dlho hovoríme o slabých výsledkoch nášho školstva a o klesajúcich hodnoteniach v testoch PISA, ktoré dokazujú, že naše školstvo má rezervy. Žiaci nevedia využívať poznatky v praxi, nevedia čítať s porozumením. A mnohí majú problém sa po škole uplatniť v pracovnom živote, pretože ich naň škola dostatočne nepripraví.
Preto by sme sa popri zvyšovaní platov mali sústrediť aj na zlepšenie kvality vzdelávania. Napríklad cez lepšiu prípravu učiteľov alebo podporu výučby novými metódami. A zároveň by sme mali sledovať požiadavky trhu práce a to, ako sa absolventi škôl uplatnia. Aby sa žiak na škole naučil to, čo potrebuje vedieť v práci a nemusel byť dodatočne zaúčaný a zaškoľovaný, keď si nájde zamestnanie. Je to jeden zo spôsobov, ako popri lepšom ohodnotení učiteľov, pracovať aj na kvalite školstva.
Druhý spôsob je trochu odvážnejší. Učitelia chcú viac, ako im ponúka dnes vláda. Naskytá sa tu preto aj ďalšia možnosť, akýsi kompromis. Čo tak pridať k platom učiteľov odmenu závislú od výsledkov žiakov? Napríklad v takej výške, aby dorovnala rozdiel k žiadaným 140 eurám?
O niečo podobné sa pokúsili aj v Británii. Vyvolalo to búrlivé reakcie a zrejme opodstatnene. Učitelia pod tým videli stres a hovorili, že niečo takéto vedie k podvádzaniu, či k učeniu len na testy. Myšlienkou ale bolo inšpirovať sa súkromným sektorom: aj tam dostáva človek vyšší plat na základe výsledkov svojej práce, nielen na základe odpracovaných rokov.
Vo februári minulého roku vznikla štúdia, ktorá analyzuje plat učiteľov závislý od výsledkov. V takejto testovacej škole narástol počet maturantov, zlepšili sa výsledky na testoch a počet zápisov absolventov na univerzitu vzrástol o 4,3 %. Množstvo ukončených rokov univerzitného vzdelávania narástlo o 60 %. V dospelosti títo študenti zarábali o 7 % viac, než študenti bežných škôl. Spôsobilosť na poberanie dávok u nich poklesla o 33 percent v porovnaní s bežnými študentmi. Tieto pozitívne výsledky platia pre všetkých žiakov, nielen pre tých, čo mali dobré výsledky a ktorých učitelia dostali bonusy.
Samozrejme pri bonuse na základe výsledkov sa vynára množstvo otázok. Nezačali by učitelia aj žiaci podvádzať? Ako by sa pristupovalo k žiakom zo sociálne slabého prostredia alebo k problémovým žiakom? Podľa čoho by sa vôbec meral pokrok a výsledky? To je ešte na ďalšie dlhé debaty, ale je to zaujímavá myšlienka, možno ako dočasné riešenie.
Či už by sme zvolili cestu skvalitnenia školstva cez vzdelávanie učiteľov a podporu nových učebných metód, alebo či by sme zaviedli odmeny podľa výsledkov, myšlienka ostáva rovnaká. Vyššie platy učiteľov sú len jedným z krokov k lepšiemu školstvu. Lepšie mzdy konečne prinesú to dlho žiadané ocenenie pre učiteľov, no samé o sebe nepodnietia veľkú zmenu k lepšiemu. A tu sa môže minister chopiť príležitosti a priniesť tú očakávanú najväčšiu reformu za posledných 25 rokov.
Autor je poslancom za SaS a odborníkom strany na vzdelávanie.