Často sa ma pýtajú, kto je môj vzor. Rovnako často na to neviem odpovedať, pretože slovo vzor pre mňa predstavuje šablónu. Následne sa ma pýtajú, či zodpovedne pristupujem k tomu, že aj ja môžem byť vzorom. Ani na to neviem odpovedať, pretože ako človek bez vzorov nerozumiem, keď ma niekto ako vzor vníma. Akú mám teda zodpovednosť? Prichádza do hry slovo vzorec. Vzorec je to, čo sa nám nahráva do softvéru od detstva. Cez vzorce rodičov, médiá, spoločnosť. Vzorec hovorí o tom, že neodvrávame, aj keď by to bolo len vyjadrenie názoru. Vzorec hovorí, že muži neplačú, že život ženy má zmysel, len keď je matkou, že kvôli niekomu trpieť je láska a podobné „pravdy“. Keď sa dostatočne nacucáme týchto pevných vzorcov, stanú sa nám filtrom, cez ktorý vidíme svet a teda aj vzory. Čiže kto je môj vzor? Len niekto, kto napĺňa obraz vytvorený filtrom mojich vzorcov.
Opäť si vytváram nemenný obraz, lenže videním cez filtre si vytváram ilúziu. A tak sa ľudia namotajú na hviezdy, guruov, osobnosti a prepadajú smútku, keď ich „vzor“ uvidia na fotke piť alkohol, randiť s o dvadsať rokov mladšou, podporovať politika, ktorý do ich vzorcov nezapadá, vyjadriť „nesprávny“ názor. Niektoré filtre sú také silné, že nevnímame realitu. Keď napríklad v novinách poviem, že rešpektujem západnú medicínu, ale aj homeopatiu, prípadne čínsku medicínu, človek so silným filtrom si vyberie, že podporujem nebezpečné pavedy. Jeho vzorec je silne nastavený len na svoju „realitu“. Preto nemôžem niesť zodpovednosť za to, že som pre niekoho vzorom, lebo aj tak ma každý vidí len cez mrežu svojich „právd“.
Vzorom sú nám odmalička rodičia, dostávame do seba vzor ich správania, hoc ich aj odmietame. Môžu nám hovoriť, čo sa sluší, koľko chcú, ale aj tak vidíme, ako konajú a čo žijú. Aj najsnaživejší rodičia nám „dobrými úmyslami“ nasadia toľko mätúceho softvéru, že len ak sme naozaj vedomí a otvorení, dokážeme ich dobre mienené omyly zo seba dostať.
Keď sa chceme posúvať, je dobré aj vzory skúmať, nechať im slobodu byť aké sú, spoznávať cez očakávania a ilúzie svoje vlastné vzorce a potom môžeme byť schopní vytiahnuť si to podstatné a skutočné – inšpiráciu. Inšpirácia je totiž slobodná. Voľne poletuje okolo nás, z každého si vieme niečo vziať. A život vie byť s miliónom malých inšpirácií oveľa bohatší, než s jedným vzorom, ktorý nás môže sklamať, pretože si ho vyfarbujeme farbami nášho filtra. Filtre sú asi na niečo dobré na cigaretách, ale život sa krajšie žije full flavor.