Pred pár dňami zverejnil think tank INESS veľmi prehľadnú a stručnú komparatívnu štúdiu o vývoji verejných financií v krajinách EÚ v rokoch 2007 – 2015. Počas vlád Roberta Fica máme najvyšší nárast verejných výdavkov aj verejných príjmov z celej EÚ bez ohľadu na to, či sa tam zarátajú eurofondy.
Tomu zodpovedá aj tretie najvyššie zvýšenie daňového zaťaženia v únii. Vyšší nárast bol len v kolabujúcom Grécku a tradične socialistickom Francúzsku. V priemere vzrástlo daňové zaťaženie v EÚ len o 1,6 percenta, u nás to bolo o 6,9 percenta, pričom v takmer polovici krajín daňové zaťaženie kleslo (vrátane ostatných krajín V4, Británie a Švédska).
Tomu zodpovedá aj piaty najväčší nárast veľkosti štátu v celej EÚ (po Cypre, Fínsku, Slovinsku a Portugalsku), kedy merané ako podiel verejných výdavkov na HDP štát na Slovensku vzrástol z 36,1 percenta v roku 2007 na 41,9 percenta v roku 2014, čo predstavuje nárast veľkosti štátu o 16,1 percenta. Teda presne opačný trend než bol ten, ktorý nastolili dve Dzurindove vlády, počas ktorých veľkosť štátu klesla z vyše 50 percent na približne 35 percent.
O čom tieto čísla svedčia? Po prvé, zväčšovanie prerozdeľovania, a teda úlohy štátu v ekonomike znamená, že štát ponecháva súkromnému sektoru menší priestor pre rozvoj. V tejto súvislosti je zaujímavé, že v Maďarsku, kde Viktor Orbán deklaruje posilňovanie úlohy štátu v ekonomike, došlo v tom istom období k poklesu daňového bremena o 4,6 percenta a k poklesu veľkosti štátu o 0,6 percenta.
Po druhé, napriek tomu, že máme na Slovensku najvyšší rast verejných príjmov z celej EÚ (medzi rokmi 2007 a 2014 nárast o 54,5 percenta, kým v priemere v EÚ o 11,1 percenta a v ostatných krajinách V4 v priemere o 16,1 percenta), nedokážeme v potrebnej miere znižovať deficit verejných financií.
Po tretie, napriek rekordnému rastu verejných príjmov aj výdavkov nevieme vynakladať dosť prostriedkov na efektívne investície a až 80 percent verejných investícií je z eurofondov.
Po štvrté, napriek najvyššiemu rastu verejných príjmov a verejných výdavkov v EÚ nedokáže štát zabezpečiť adekvátne verejné služby z hľadiska rozsahu, ani z hľadiska kvality. Po piate, napriek najvyššiemu nárastu verejných príjmov a výdavkov máme jednu z najnižších úrovní verejných výdavkov na vzdelanie, vedu a výskum, teda oblasti, ktoré sú kľúčové z hľadiska budúcej konkurencieschopnosti.
Tie čísla varujú a sú obžalobou Fica a jeho prvých dvoch vlád z nekompetentnosti, rozhadzovania, korupcie a plytvania. A čo sa chystá robiť jeho tretia vláda? Zvyšovať dane.