Hodnotu za peniaze politici nechápu. Je pre nich alibi

Na Slovensku sa začalo usilovne pracovať na sprofanovaní pravidla hodnoty za peniaze. Ministri sa predbiehajú v hľadaní projektov, ktoré preveria. Keď nevedia prijať politické rozhodnutie, odvolajú sa na túto metódu. Úspešne sa tak darí zadusiť vynikajúcu myšlienku posudzovania investícií len preto, že ju kompetentní nepochopili a nepoznajú jej význam.

Za základné nepochopenie hodnoty za peniaze považujem snahu hodnotiť tie projekty, ktorými si štát plní základné potreby voči daňovým poplatníkom. Uvediem príklad. Mesto Prešov je posledné krajské mesto, ktoré nemá obchvat. Doprava tu denne kolabuje. Prehodnocovať efektivitu vynaložených verejných financií pri dostavbe časti obchvatu mesta je nepochopením hodnoty za peniaze. Základná dopravná infraštruktúra skladajúca sa z diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy by mala byť štátom jasne zadefinovaná a nemala by sa neustále spochybňovať.

Nemá zmysel podľa tohto princípu analyzovať ani efektivitu železníc. Odborná verejnosť veľmi dobre vie, že sú neefektívne. Vedia aj ako to zmeniť. Načo zbytočne mrhať silami a štátnymi prostriedkami na analyzovanie niečoho, čo sa všeobecne vie?

Už samotný vstup do posudzovania efektívneho vynakladania verejných financií sa na Slovensku nezvládol. Preskočili sme jednu z najdôležitejších fáz posudzovania výdavkov prostredníctvom pravidla hodnoty za peniaze – a to je stanovenie metodiky. Odborná verejnosť mala vášnivo diskutovať o podmienkach a prioritách, ktoré budú nosnou konštrukciou pri posudzovaní. Napríklad v rezorte dopravy je otázne, či pri zahusťovaní základnej dopravnej infraštruktúry bude metodika klásť dôraz na frekvenciu dopravy, návratnosť investície alebo na iné kritérium. Až potom malo prísť rozhodnutie, ktoré projekty budú posudzované. A následne malo byť jasne zadefinované, že výsledky budú pre jednotlivé ministerstvá záväzné.

A prečo nezačať upratovanie verejných financií od ministerstiev? Určite by sme sa dopracovali k výsledkom, že Slovensko nepotrebuje taký veľký aparát ministerstiev a úradníkov. A následné investovanie ušetrených financií do pripravených projektov by malo byť dôkladne preverené. Fínsko hospodári s prebytkom rozpočtu v priemere vo výške 1 percento HDP. Keďže fínsky štát má zrealizované základné potreby voči daňovým poplatníkom (o ktorých my len snívame), tak môže uvažovať, kam investuje prebytok. Na čo najlepšie rozhodnutie zodpovední využívajú práve metódu hodnoty za peniaze.

Slovensko potrebuje v prvom rade upratať vo verejných výdavkoch. Vo všetkých rezortoch je potrebné nájsť rezervy. Treba analyzovať, kam smerujú verejné financie a či sú efektívne využívané. Napríklad v rezorte dopravy je potrebné sa pozrieť, kam tečú príjmy štátneho rozpočtu za výber cestnej dane. Či sa príjmy vracajú tam, kde vznikajú. Prípadne, či sa z cestnej dane nekryje výdavok, ktorý nemá nič spoločné s dopravou. Aby sa nestávalo, že podnikateľom platiacim cestnú daň štát nedokáže zabezpečiť cesty v dobrom stave – s odôvodnením, že na to nie sú financie.