Vždy je dobré mať zrkadlo, aby sme zistili, na čom sme. Samozrejme, keď sa do neho pozeráme každý deň, rozdiely nezistíme. Objektívny pohľad nám nezaručuje ani stretnutie s kamarátom po dlhých rokoch, lebo nevieme, ako sme boli uňho zapísaní.
V ekonomike je to ľahšie, lebo čísla sú objektívnejšie a v dlhšom čase ukazujú aj trendy. O potravinárstve a poľnohospodárstve sa veľa nehovorí, tieto odvetvia neboli a ani nie sú v pozornosti politikov. Už od prvej pravicovej vlády sú obe považované za nemodernú časť hospodárstva – prežitok z minulosti. Odkedy máme automobilky, prístup k týmto odvetviam je ešte viac macošský.
Inštitút INESS spracoval základné čísla slovenského potravinárstva a poľnohospodárstva a porovnal ich s ďalšími krajinami. Výsledky sú veľmi poučné. Ak sa pozrieme na číslo hrubej produkcie potravinárstva v pomere k nášmu HDP v roku 2013, bol tento údaj tretí najnižší po Luxembursku a Malte. Pri porovnávaní hrubej produkcie v nominále vyrobí Česká republika viac ako trojnásobok a Maďarsko päťnásobok slovenskej produkcie. Pokiaľ sa pozrieme na množstvo vyrobených potravinárskych produktov, zistíme, že v období od roku 2010 vyrábame menej múky, pečiva, výrobkov z hydiny a zhruba rovnako syrov, mäsových výrobkov a mlieka. Súčasne stúpol dovoz o 30 percent.
Na druhej strane sú mzdy v sektore nad celospoločenským priemerom a pri tržbách 2,7 miliardy eur je daňová povinnosť sektora 24 miliónov eur, čo je veľmi slušný výkon aj v porovnaní s firmami v iných odvetviach s vyššími tržbami. Pri stúpajúcej spotrebe sa podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodných reťazcov od roku 2011 prepadol z 50 percent na 39. Čo sa týka poľnohospodárstva, môžeme konštatovať, že hrubá pridaná hodnota (rozdiel medzi vstupmi a výstupmi) na jeden hektár využívanej plochy je na Slovensku 316 eur. Pri tomto ukazovateli sme predposlední pred Lotyšskom, v Česku je to 429 eur, v Maďarsku 687 eur a prvé Holandsko dokáže vytvoriť pridanú hodnotu 5 342 eur.
Keď si tieto fakty vyskladáme do spoločného obrazu, tak sme v porovnaní s okolitými štátmi poslední v objeme potravinárskej výroby, navyše s klesajúcou tendenciou. V poľnohospodárstve nie sme efektívni. Pri zvyšujúcej sa spotrebe nám rastie dovoz a naopak, klesá podiel slovenských výrobkov v obchodoch. Otázka je, či v tom chceme pokračovať, hoci všetci ostatní okolo nás to robia inak. Ako vravievali naši starí rodičia, jesť musíme vždy, otázne je, či chceme byť v tomto odkázaní na ostatné štáty, alebo to skúsime vytvoriť sami.