Meníme sa na absurdistan. Cez štandardných politikov

Čím ďalej, tým viac nadobúdam dojem, že Slovensko sa mení na absurdistan. Prekvapivé poznanie je v tom, že zmenu nespôsobujú extrémisti, prípadne iné živly, ale štandardní, často zodpovedne sa tváriaci politici na rôznych úrovniach. Tí svojimi absurdnými, iracionálnymi a nekompetentnými rozhodnutiami vytvárajú priestor a živnú pôdu pre „strany odporu“. Vrcholom takéhoto procesu sa stalo rozhodnutie mestských poslancov v Bratislave. Rozhodli o nepredaní pozemkov, na ktorých sa má stavať dlho očakávaný obchvat Bratislavy skladajúci sa z diaľnice D4 a rýchlostnej komunikácie R7.

Asi len na Slovensku je možné, že dva prvky verejnej správy, v tomto prípade štát a miestna samospráva, medzi sebou súperia a nevedia nájsť zhodu v prospech realizácie dôležitého projektu pre celú krajinu. Pri príprave a realizácii základnej dopravnej infraštruktúry je nemysliteľné, aby samospráva nebola súčinná a aby sa handrkovala so štátom na stanovení ceny za odpredané pozemky. Hlavnou úlohou a povinnosťou poslancov a primátora, teda samosprávy, je dohodnúť sa so štátom, a nie stupňovať spor. Už vôbec nie viesť spor do krajnosti a šibeničných termínov. Ako je vôbec možné, že sme sa dopracovali k stavu, keď hrozí, že štát bude vyvlastňovať bratislavskú samosprávu? 

Je tiež absurdné, keď mestskí poslanci, ktorí získali 9-tisíc a menej hlasov z takmer 400-tisíc zapísaných voličov (počet voličov v Bratislave je 398 752), blokujú štátnu investíciu v hodnote 1,76 miliardy eur, ktorá má pomôcť nielen Bratislavčanom, ale celému regiónu a je jednou z priorít rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenska. Ktorí z poslancov si vezmú na seba hmotnú zodpovednosť za sankcie, ktoré štát bude musieť uhradiť za nedodržanie termínov vyplývajúcich zo zmluvy so zhotoviteľom? Kto z nich si vezme na zodpovednosť oneskorenie začiatku výstavby obchvatu Bratislavy?

Nie je to prvý prípad v mestách a obciach, keď sa poslanci správajú ako vlastníci verejného majetku, samotnej obce a absolútne nehľadia okrem svojich záujmov na verejný záujem. Žiaľ, realita ukazuje, že sa správajú ako nezodpovední vlastníci, ktorým nezáleží na zveľadení obce. Vôbec si neuvedomujú, že vlastníkom verejného majetku sú obyvatelia, v tomto prípade Bratislavčania, a že predstavitelia samosprávy majú verejný majetok len zverený na základe výsledkov volieb na obmedzené obdobie.

V mestách a obciach sa poslanci naťahujú na detailoch a zároveň im nenávratne unikajú príležitosti, ako ich rozvíjať. Prípadne prenášajú spory z veľkej politiky na úroveň samosprávy. Bratislava je toho smutným príkladom. Lebo brzdiť prípravu, a tým aj samotnú výstavbu obchvatu Bratislavy, je práve o tom.