Apple platí dane. Veľa daní. Firma Apple má dokonca vyššiu efektívnu daňovú sadzbu ako nejedna európska firma. V roku 2015 dosiahla efektívna daňová sadzba Applu 26,4 percenta, v roku 2014 (keď zanikla kontroverzná daňová dohoda s írskou vládou) 26,1 percenta a rok predtým to bolo 26,2 percenta. Za rok 2015 Apple zložil daňovákom 17 miliárd eur.
Pre porovnanie, náhodný výber: kozmetický gigant L'Oréal zo „socialistického“ Francúzska mal v roku 2015 efektívnu daňovú sadzbu 25,9 percenta (platil 1,2 miliardy eur), britský GlaxoSmithKline 20,5 percenta (1,6 miliardy eur), paneurópsky Airbus 20 percent (670 miliónov eur). Samozrejme, nájdu sa aj firmy s vyššími sadzbami, napríklad nešťastník VW Group zaplatil 29,8 percenta (2,8 miliardy eur), rakúsky OMV dokonca 34 percent a 654 milónov eur). No nie je cieľom tohto komentára hľadať víťaza. Marže a podmienky firiem sú, prirodzene, rozdielne. Cieľom je poukázať, že Apple platí, a nielen centy. Na ilustráciu, 17 miliárd eur je jeden slovenský štátny rozpočet. Alebo tri lietadlové lode triedy Nimitz. Len tieto dane neplatí v Európe.
V spomínanej výročnej správe Applu nájdete vysvetlenie, prečo je efektívna sadzba 26,4 percenta a nie amerických 35 percent. Preto, lebo časť ziskov Apple priradil do účtovnej kolónky, ktorú môžeme zhruba nazvať „nerozdelené zisky zo zahraničných operácií, určené na reinvestíciu mimo územia USA“. To sú práve tie (podľa amerických zákonov a írskych dohôd) nezdanené „írske“ miliardy, na ktoré si Európa brúsi zuby.
Geografická tvorba hodnoty je umelá fikcia vymyslená kvôli daniam. Má historický pôvod, keď bolo viac-menej zrejmé, odkiaľ sú suroviny, a kde sú robotníci, ktorí produkt vyrábajú. Lenže hodnota a masívne zisky Applu mnohonásobne prevyšujú materiálové náklady telefónov. Hodnota Applu spočíva v aure, ktorú táto firma má a jej zákazníci sú ochotní za ňu platiť výrazne viac. V ktorej krajine však trhová hodnota značky vznikla? Nedá sa to nijako „vedecky“ určiť, takže vznikajú zúrivé úhybné účtovné manévre firiem a rovnako zúrivé daňové triky štátov, ktoré si chcú odhryznúť čo najväčší kus koláča.
Úprimne, považujem v tejto debate za podružné, či Apple bude mať sadzbu 26 percent, 23, alebo 29,78 percenta. Nie je to ani o férovosti. Vo svete globálnych korporácií každý berie, čo mu štát ponúkne. Rozprávať by o tom vedeli európske banky, ktoré dostali štátnu pomoc v rádoch stoviek miliárd eur.
Za dôležitejšie považujem dve veci. Prvú – pomaly sa zakrádajúcu fiškálnu harmonizáciu, ktorá využíva ohybné pravidlá o štátnej pomoci ako zadné dvierka. Druhú – kedy budú mať verejné pokladnice dosť? Kedy povedia „už je to v poriadku, toto množstvo daňových príjmov nám stačí“? Obávam sa, že nikdy. Príjmy aj výdavky verejných financií v Európe neustále rastú (česť dvom či trom výnimkám), no stále je vyhlásená lovecká sezóna na tých, ktorí produkujú hodnoty.