Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
16.09.2016, 00:00

Adela Banášová: Čo s ponukou na popravu?

Adela Banášová
Zdroj: Pavol Funtál

Pri stolíku na jednej spoločenskej recepcii som videla dvoch starých pánov jesť z jedného taniera. Na otázku, prečo si vybrali takýto gastrovzťah, mi jeden odpovedal: „My odjakživa jeme z jedného taniera, sme bratia.“ A ako to už býva u ľudí, čo veľa zažili, zvykom, spomenul si hneď na jedno popoludnie, keď s bratom jedli doma na Podpoľaní z misy halušky. Vonku padla bomba, čo sa v tom čase a v tom regióne dialo. Vizuálna spomienka opísala misku, ako padá na zem a halušky sú preč. V týchto situáciách netreba klásť otázky, netreba ťahať rozhovor za nitku, pán brat číslo jeden pridal k spomienke príhodu s ich mamou. A táto príhoda hovorí z môjho pohľadu za všetko. 

Jedného dňa k nim prišli Nemci. Vraj ich idú celú rodinu vystrieľať, pretože tretí brat sa pridal k partizánom. Zoči-voči tejto veľmi pragmatickej smrti by sa človek asi duševne opustil, prepadol strachu, skrátka – znížil by svoju energiu na minimum, do nízkej vibrácie, a teda hracej frekvencie pána popravcu. Starý pán však prekvapil: „Naša mamička sa na toto oznámenie zasmiala zvonivým hlasom a dodala – juuuj, no veď aspoň nás zbavíte tej strašnej roboty. Ale musíte počkať na otca, kým príde z poľa.“ Na to vraj Nemec ostal ticho, na chvíľu sa zamyslel a potom oslovil veselú matku pred popravou celej rodiny: „Pani, ja takto chodím zabíjať ľudí denne. Fascinuje ma, ako reagujú, keď sú konfrontovaní so smrťou. Ale toto som nikdy nezažil. Pán Boh nad vami drží ochrannú ruku. Nechám vás žiť a po vojne vás prídem navštíviť.“

Pán Boh akurát Nemca nenechal žiť, takže sa po vojne už neobjavil. Ale stal sa dôležitým dôkazom toho, že v moci nás majú len tí, ktorí nás stiahnu na svoju vlnu. Agresia a strach ju majú rovnakú. Ak ostaneme v nadhľade a láske, dejú sa iné veci. Len občas máme problém úprimne o sebe vedieť, na akej vlne vlastne sme. Myslím si, že Pán Boh tú ochrannú ruku drží nad každým, ale v láske ju naozaj cítime. No a ako sa na starú generáciu patrí, nakoniec ten spoločný tanier ešte ponaháňali dvoma kôrkami chlebíka, aby sa aj šťavička minula. Skrátka pekný zážitok.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.