Minulý týždeň som si prečítal rozhovor s riaditeľom bratislavského letiska Ivanom Trhlíkom a cítil som sa ako Alica v krajine zázrakov. Najskôr musím pripomenúť niekoľko faktov, ktoré už pomaly zapadli prachom.
Druhá Dzurindova vláda ukončila v roku 2006 privatizáciu bratislavského letiska metódou medzinárodného tendra, z ktorého vybrala ako víťaza konzorcium Two-One (Viedenské letisko a Penta), ktoré ponúklo konečnú kúpnu cenu 350 miliónov eur a investície vo výške 260 miliónov eur (čo bola jednoznačne najvyššia ponuka zo všetkých piatich uchádzačov). Druhý uchádzač v poradí, konzorcium Ko-Bra (Abertis a J&T), ponúkol kúpnu cenu 220 miliónov a investície 320 miliónov. Ficova vláda túto privatizáciu hneď po príchode k moci v druhej polovici roka 2006 zrušila a letisko je odvtedy stále štátne. S akými výsledkami?
Od roku 2006 doteraz vyrobilo letisko kumulatívnu stratu 43,7 milióna, počas posledných štyroch rokov to bolo okolo sedem miliónov eur ročne. Z Bratislavy sa stále takmer nikam nelieta. Slováci musia cestovať z viedenského letiska, a teda nosia svoje peniaze tam.
A čo v rozhovore tvrdí takmer štvorročný riaditeľ bratislavského letiska? Že nevyhnutne potrebujú strategického partnera a že zásadnou prekážkou pre ďalší rozvoj je, že je v štátnom vlastníctve. Doslova tvrdí, že „v porovnaní s letiskom v Košiciach (ktorého 66 percent akcií vlastní práve viedenské letisko) ide o veľmi významný hendikep. Strop je teda daný aj vlastníckou štruktúrou.“ Jeho slová potvrdzuje aj fakt, že bratislavské letisko celkom nedávno prehralo s košickým letiskom súťaž o získanie spolupráce s Turkish Airlines, významným svetovým prepravcom.
Trhlík na otázku, či rokuje so strategickým partnerom, odpovedá, že jemu to neprináleží, ale že „s exministrom Počiatkom sme mali rozpracovanú stratégiu, s ktorou som sa absolútne stotožnil“. V decembri 2014 pritom Počiatkov hovorca vyhlasuje, že „súčasné vedenie rezortu dopravy nebude privatizovať ani nijakým iným spôsobom meniť vlastnícke pomery na bratislavskom letisku“. Tu sa znovu ukazuje tragikomickosť a trápnosť v súvislosti so vzťahom Smeru k privatizácii. Najskôr zrušia privatizáciu, ktorá mohla priniesť štátu peniaze a podniku strategického partnera, investície a trhy, a potom pod tlakom problémov, ktoré si spôsobili špekulujú, ako ju urobiť, len to tak nenazvať.
Vrelo odporúčam Trhlíkov rozhovor do pozornosti tým, ktorí pripravujú Ficovi prehľad tlače. A pokojne môžu pripojiť aj tento stĺpček. Že pozdravujem.
Robert FicoTASR
StoryEditor