Brexit sa môže stať najväčšou neudalosťou roka. Okrem slabšej libry a nižších úrokových sadzieb v Británii nemá referendum žiadny trvalý vplyv. Finančné trhy zopár týždňov kolísali, ale opäť sa zotavili. Ešte prekvapivejšie je, že ani investície neklesli. Boli teda náklady brexitu zveličené?
Británia môže ešte prísť kvôli brexitu o predpokladané dve až tri percentá HDP. No ak sa z odchodu stane desaťročný proces, potom to bude v priemere len 0,2 – 0,3 percenta HDP ročne. Pre Britániu by to mohla byť výborná správa.
V posledných desaťročiach Británia transformovala ekonomiku tak, aby podporovala špecializáciu služieb. V polovici 90. rokov bol vývoz tovaru trikrát dôležitejší ako vývoz služieb a väčšina exportu putovala do EÚ. Dnes Británia vyváža predovšetkým služby – a väčšinou mimo EÚ. Vnútorný tovarový trh je dnes pre Britániu oveľa menej dôležitý ako pre iné krajiny EÚ.
Skutočnosť, že sa Británia menej opiera o prístup na trh EÚ, iste prispela k brexitu. Úlohu zohralo aj presvedčenie, že by si Británia dokázala zabezpečiť lepší prístup na svetové trhy sama. Tu je však stávka na brexit riskantnejšia. Schvaľovanie dohôd bude pre Britániu jednoduchšie ako pre EÚ, ktorá vyžaduje súhlas 30 parlamentov. Británia však bude mať pri vyjednávaní menšie páky ako EÚ.
Británia sa nemusí obávať zmien pri exporte služieb do EÚ, keďže trh služieb dnes nie je zďaleka otvorený. Existuje však poriadna výnimka: finančné služby. Predstavujú zhruba tretinu britského exportu služieb, z ktorého Británia spláca deficit v sektore tovaru. Špecializácia britskej ekonomiky na finančné služby sa začala v 90. rokoch, keď sa liberalizoval pohyb kapitálu. Urýchlila sa po zavedení eura, ktoré s odstránením prekážok a globálnym úverovým boomom podporilo koncentráciu finančných služieb v City.
Londýn vďaka angličtine, efektívnemu právnemu systému, flexibilnému trhu práce a relatívne hladkým reguláciám ponúkal značné výhody. Únijový systém „pasov“ umožňuje londýnskym bankám predávať služby do celej EÚ. Zostáva však realitou, že väčšina výhod pretrvá aj po brexite. Strata „pasu“ môže byť vyvážená zakladaním pobočiek alebo preklenovacích mostov.
Británia zrejme bude musieť zmeniť rastový model, pravdepodobne aj cez mierne oživenie výroby. Vzhľadom na desiatky rokov trvajúci poklesu výroby sa to ľahko povie, ale horšie realizuje. Ak však Británia nenájde novú rovnováhu, môžu byť náklady brexitu napokon podstatne vyššie ako súčasné odhady.
Expanzia finančných služieb prispela k rastu nerovnosti, ktorá je v Británii najvýraznejšia v EÚ. A nerovnosť pomohla rozdúchať frustráciu z globalizácie a etablovaných elít, ktorá zaistila stúpencom brexitu víťazstvo.
Jedna z hlavných ekonomických výhod členstva v EÚ tak Britov priviedla k tomu, aby Úniu odmietli. Otázka znie, či zmeny, ktoré si brexit vyžiada, prinesú britským zamestnancom také výhody, aké im sľubovala kampaň za vystúpenie.