Ozdravovanie firiem na Slovensku je nepodarený žart

To, čo sa dnes nazýva reštrukturalizáciou obchodnej spoločnosti, nie je nič iné ako nepodarený žart. Proces reštrukturalizácie v podobe, ako sa realizuje na Slovensku, je len o odpísaní časti dlhu bez následkov pre vlastníka a štatutára spoločnosti. Dlžník sa tvári, že je všetko v poriadku a pokračuje ďalej vo svojich podnikateľských praktikách. Týmto procesom prešli, prípadne prechádza množstvo obchodných spoločností. Patria medzi ne aj Váhostav-SK, Doprastav a od septembra Hant Ba Ds, hoc pod novým názvom Dopravné stavby. Zároveň pokračujú ďalej v predmete podnikania a veselo sa uchádzajú o štátne zákazky. Takáto prax je v právnom demokratickom štáte neprijateľná.

Majitelia obchodných spoločností dnes nie sú motivovaní, aby sa vyhli reštrukturalizačnému procesu. Skôr sú platnými pravidlami motivovaní doň vstúpiť. Dlhodobo vidíme riešenie, ako zmeniť túto prax tak, aby vlastníci a ich obchodné spoločnosti, ktoré sa dostali do stavu reštrukturalizácie, niesli následky za vytvorené dlhy.

1. Prvým krokom zmeny pravidiel by mala byť novela zákona o verejnom obstarávaní. Tá by mala upraviť podmienku, že obchodná spoločnosť sa počas reštrukturalizácie a päť rokov po nej nemôže uchádzať o verejné zákazky.

2. Ďalším pravidlom by malo byť, že vlastníci a štatutári reštrukturalizovanej firmy by nemohli počas desiatich rokov založiť novú firmu a nemohli by zaujímať ani pozície vlastníka a štatutára v iných obchodných spoločnostiach.

3. Úpravou príslušných zákonov by mali súdy mať právo pri reštrukturalizácii splatiť záväzky firmy nielen z majetku reštrukturalizovanej firmy, ale aj z majetku vlastníka obchodnej spoločnosti. Totiž je len málo majiteľov obchodných spoločností, ktorí vlastnia iba jednu firmu. Pri takýchto pravidlách by majitelia nedávali svoje firmy do reštrukturalizácie tak rýchlo, ako je to dnes, ale boli by motivovaní záväzky si plniť.

Uvediem príklad, ako by to fungovalo v praxi. Podnikateľ XY je spoločník neprosperujúcej obchodnej spoločnosti a uvažuje o jej reštrukturalizácii. Zároveň vlastní ďalšie štyri firmy, ktoré prosperujú a prinášajú zisk. Bežným postupom si podnikateľ formou dividendy vyplatí z prosperujúcej firmy potrebnú sumu. Získané financie použije na zvýšenie základného imania v neprosperujúcej firme. Následne môže z týchto financií uhradiť záväzky voči obchodným partnerom, ktorým dlhuje a vyhne sa tým reštrukturalizácii. A tak do reštrukturalizácie by vstúpili len také firmy, ktorých majitelia nemajú iné aktíva.

Zároveň čo štát predviedol pri preberaní záväzkov Váhostavu, by malo byť zákonom, najlepšie ústavným, zakázané. Nie je predsa spravodlivé a prípustné, aby štát prenášal na plecia daňovníkov dlžoby, ktoré spôsobili svojím konaním majitelia a štatutári akejkoľvek firmy.

Od začiatku reštrukturalizácie Váhostavu uplynuli už takmer dva roky. Štát prevzal na seba dlhy vo výške 26,5 milióna eur. Prečo parlamentná opozícia neprišla s takýmito návrhmi, aby sa štátom organizované rozhadzovanie verejných financií už nedalo opakovať. Na koho čakajú?