Minulý týždeň zverejnilo Svetové ekonomické fórum svoju každoročnú správu o svetovej konkurencieschopnosti s rebríčkom krajín (WEF GCI). Slovensko sa umiestnilo spomedzi 138 krajín sveta na 65. mieste. Oproti vlaňajšku, keď sme boli na 67. mieste a spomedzi krajín EÚ sme boli tretí najhorší (po Grécku a Chorvátsku), sme teraz vďaka Maďarsku postúpili na štvrtú najhoršiu priečku rebríčka spomedzi krajín EÚ.
V slovenských médiách v súvislosti s touto správou zarezonovalo najmä naše katastrofálne umiestnenie v oblasti korupcie. Spomedzi krajín OECD máme druhú najvyššiu korupciu po Mexiku a spomedzi všetkých krajín Európy spolu s Ukrajinou druhú najvyššiu korupciu po Moldavsku. Táto správa ma zaujala, najmä preto, že už takmer dva roky na Ukrajine pôsobím. A ako to vidím?
Najskôr k rebríčku WEF GCI. Ide o pravdepodobne najkomplexnejší rebríček konkurencieschopnosti, ktorý posudzuje 114 kritérií, ktoré sú rozdelené do dvanástich oblastí. Niektoré kritériá sú posudzované podľa tvrdých (štatistických) dát (napríklad výška HDP, inflácia, nezamestnanosť), mnohé sú však výsledkom odhadov expertov a podnikateľskej komunity v jednotlivých krajinách.
Teraz k samotnej korupcii. WEF GCI ju skúma cez tri kritériá – zneužitie verejných fondov, verejná dôvera k politikom a úplatky a nelegálne platby. Podľa týchto troch kritérií máme spolu s Ukrajinou po Moldavsku druhú najvyššiu korupciu v Európe.
Urobil som ešte malý prepočet, keď som k vyššie uvedeným trom kritériám pridal ďalšie štyri, ktoré korupciu minimálne nepriamo merajú tiež (nezávislosť súdov, zvýhodňovanie pri rozhodovaní úradov, plytvanie pri verejných výdavkoch a transparentnosť vo vládnej politike). Výsledok je znovu nelichotivý, ale už sme sa aspoň ocitli mimo stupňa víťazov – na štvrtom mieste po Moldavsku, Ukrajine a Bosne a Hercegovine.
Správa hľadala aj odpoveď na otázku, čo považujú podnikatelia za najväčšiu prekážku podnikania, pričom si mohli vybrať zo 16 oblastí. Zo všetkých európskych krajín len v piatich považovali podnikatelia za najväčší problém podnikateľského prostredia korupciu – v Albánsku, Moldavsku, na Slovensku, Ukrajine a v Bulharsku. V Estónsku to bol napríklad až 11. problém a v Poľsku dokonca až 13. v poradí podľa dôležitosti.
Máme teda na Slovensku korupciu ako na Ukrajine? Zďaleka nemáme, situácia sa nedá porovnať, ale zároveň treba povedať, že kým na Ukrajine sa už dva a pol roka proti korupcii bojuje, na Slovensku už počas tretej Ficovej vlády prekvitá a naberá na sile. Takže odpoveď znie: nemáme korupciu ako na Ukrajine. Zatiaľ.