Verejné práce

Na Slovensku máme mnoho dedín a okresov, v ktorých sa kopíruje nezamestnanosť z generácie na generáciu, vládne chudoba, základné návyky sa zabúdajú, požiadavky na školstvo sú minimálne a výsledkom je nespokojnosť všetkých so všetkým a všetkými. Ekonómovia v takomto prípade hovoria o zlyhaní trhu – žiadne trhové nástroje nepomáhajú zmeniť zlú situáciu – a preto odporúčajú zásah štátu.

Regionálne rozdiely sa dajú zmierňovať niekoľkými spôsobmi, pričom najznámejšie je prelievanie pracovnej sily a kapitálu medzi štátmi a regiónmi. To bol aj predpoklad zjednotenia Európy – výroba a služby s vyššími nárokmi na pracovnú silu mala zamestnať ľudí na západe a, naopak, výroba náročná na nízko kvalifikovanú pracovnú silu sa mala presúvať na východ. Do veľkej miery sa tak aj udialo, aj keď nie dostatočne na to, aby západ nemal zlý pocit z odlevu pracovných miest nekompenzovaný novými, lepšie platenými miestami.

Menej ako o pracovnej mobilite a zahraničných investíciách sa hovorí o väčšom využívaní miestneho potenciálu tam, kde zamestnávatelia nie sú. Dôvody zaostávania môžu byť rôzne, napríklad prílišné regulácie, vzdialenosť od trhov, nedostatočná infraštruktúra, nesúlad medzi vyžadovaným a ponúkaným vzdelaním, ale v zásade, pokiaľ ide o samotnú pracovnú silu, je nezáujem zamestnávateľov spôsobený rozdielom medzi vysokými nákladmi a nízkou pridanou hodnotou. Pritom do nákladov v prípade medzigeneračnej chudoby treba rátať nielen mzdu, ale hlavne náklady na výcvik, zaškolenie a znovuzískanie pracovných návykov. Práve táto časť je pre súkromný sektor odradzujúca.

Máme teda veľké množstvo nezamestnanej nízko kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá je územne koncentrovaná. Máme možnosť posielať dlhodobo nezamestnaným peniaze na prežitie a občas prižmúriť oko, ak si zarobia v sivej ekonomike – a to aj robíme. Zdá sa však, že musíme urobiť viac – k vynaloženým financiám treba pridať ďalšie verejné peniaze a za tento balík požadovať účasť na zmysluplných verejných prácach.

Jednoducho, ak zlyháva trh, musí nastúpiť kolektívna akcia (z ekonomického „collective action“), kde svoju úlohu musí zohrať štát prostredníctvom okresného úradu, VÚC, úradu práce a tiež starostovia. Áno, otázka starostov, či majú začať podnikať alebo naďalej vyberať poplatky a písať žiadosti o fondy, je namieste. Áno, s organizovaním verejných prác je práca navyše a sú to nové požiadavky na starostov. Ale kto iný pozná miestnu situáciu lepšie ako oni?