Čo škodí stabilite finančného sektora?

Posledné mesiace ma utvrdzujú v tom, že za zodpovedný prístup sa platí. Aktuálne sa šíria pochybnosti o kondícii niektorých bánk v Európe. Slovenský bankový sektor však patrí k tým najodolnejším. V rebríčku Svetového ekonomického fóra sa dokonca umiestnil na 15. priečke spomedzi 138 krajín. Aj jeho stabilita však dostáva zabrať. Nie tak pre vplyvy zo zahraničia, ale pre tie „domáce“.

Bankový odvod mal v budúcom roku klesnúť o polovicu, vláda sa však rozhodla ponechať ho na súčasnej úrovni – ktorá je, mimochodom, najvyššia v eurozóne. Odôvodňuje to tým, že potrebuje viac peňazí na riešenie možných kríz. Na tento účel však banky platia príspevok do Národného rezolučného fondu, tak ako to vyžaduje európska legislatíva. A tak paradoxne slovenský bankový sektor, ktorý patrí k tým najstabilnejším, platí na jeden účel rovno dva odvody.

Nedodržaním pôvodnej legislatívy celkový príjem z odvodu ďaleko prevýši pôvodne plánovanú miliardu eur. Mohlo by sa zdať, že psy štekajú a karavána ide ďalej, veď zisky bánk rastú. Ale to je veľký omyl. Výnosy v bankovníctve klesajú už druhý rok za sebou. V prvom polroku 2016 rástol zisk sektora len vďaka jednorazovému príjmu z predaja podielov VISA. Nebyť toho, výrazne by klesol. Neúmerným bankovým odvodom v čase znižovania marží a rastúcich požiadaviek na kapitál sa výnosovosť bankovníctva výrazne zníži na kritické úrovne. Dlhodobo je rentabilita kapitálu v bankovníctve na Slovensku o tretinu nižšia ako napríklad v Česku.

Rizikovosť bankového sektora sa teda zachovaním špeciálneho odvodu, síce nepriamo, ale paradoxne zvyšuje. Banky však nie sú jediným „multiodvodovým“ sektorom. Poisťovne by mali od budúceho roka platiť špeciálny 8-percentný odvod z neživotného poistenia. Pritom už v súčasnosti platia okrem dane zo zisku aj osobitný odvod pre regulované firmy. Ide teda o ďalšiu daň, politicky korektne označenú ako „odvod“. Som presvedčený o tom, že ide o deštrukčný krok pre poistný sektor. Matematika totiž nepustí. Odvod je dvakrát vyšší ako priemerná marža na trhu.

To znamená, že po jeho zavedení budú poisťovne nútené ísť do straty. Nemôžu však predávať produkty so stratou, lebo by tým ohrozili zdroje určené na vyplácanie škôd a boli v rozpore s reguláciou. Budú sa teda meniť ceny poistiek? Už dnes je na Slovensku poistená len tretina nehnuteľností. V prípade zdraženia by záujem o ne určite klesol a závislosť od pomoci štátu v prípade nešťastí stúpla. Netransparentné a neúmerné zdaňovanie finančného sektora sa nezlepšuje, práve naopak. A je systémovo škodlivé pre slovenskú ekonomiku.