Ivan Mikloš: Ako nás Česi a Maďari zachránili

Tieto riadky píšem v deň 98. výročia vzniku Československa. Na Slovensku máme najviac štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v EÚ, spolu ich je až 15 (väčšina krajín má okolo 12 – 13, Veľká Británia 7). Napriek tomu sa nenašla dostatočná politická vôľa zaradiť medzi ne deň vzniku Československej republiky. Je to smutné a zarážajúce, ale do značnej miery aj symptomatické a nebezpečné. História a historická pamäť totiž vôbec nie sú len o minulosti. To, ako k nim pristupujeme, veľa hovorí o prítomnosti a formuje aj našu budúcnosť. Ako napísal rímsky historik a právnik Tacitus, „hlavná úloha histórie je, aby sa nezabudlo na cnostné činy a aby sa s pokoleniami zlé slová a činy báli hanebnej povesti“. Mimochodom, pre túto úlohu histórie je veľmi dôležité to, čo urobili právnici, ktorí odmietli byť ocenení spolu s Colotkom a Cuperom, alebo ľudia, ktorí odmietli prijať štátne vyznamenanie od prezidenta Zemana.

Keď už teda nemáme 28. október medzi sviatkami, je o to viac potrebné pripomínať, že Slovensko ako samostatná, nezávislá krajina by dnes zrejme bez vzniku Československa neexistovalo. Samozrejme, s istotou to nemôžeme vedieť, je to však pravdepodobné. Chcem však pri tejto príležitosti upozorniť na jednu vec, ktorej pravdepodobnosť je ešte vyššia – nebyť Československa, tak ak by Slovensko dnes aj existovalo ako samostatný štát, zrejme by bolo skôr v ukrajinskej ako v dnešnej slovenskej situácii. Teda mimo EÚ, s priemerným platom asi pätinovým oproti dnešku.

Prečo? Lebo ak by Slovensko robilo po Novembri 1989 ekonomické reformy samo vo vlastnej réžii, tak by sa určite viac podobali na tie rumunské, bulharské alebo ukrajinské než na poľské alebo české (československé). Teda spontánny a chaotický rozpad starého systému bez riadeného formovania systému nového. Kľúčovú rolu v začiatkoch reforiem v Československu totiž zohrali českí ekonómovia na čele s Václavom Klausom, Slovensko sa takpovediac zviezlo.

A druhý dôvod je ten, že ak by Slovensko nemalo silnú maďarskú menšinu (ktorú máme tiež vďaka vzniku Československa v roku 1918), tak by aj po voľbách v roku 1998 vládol Vladimír Mečiar a z integrácie do EÚ a NATO by sme boli definitívne vylúčení. So všetkými geopolitickými, ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Až do tretice sme si potom pomohli sami – reformami dvoch Dzurindových vlád, najmä tej druhej.

Chcem veriť, že do roku 2018, keď si pripomenieme sté výročie vzniku Československa, sa podarí 28. október na Slovensku zaradiť medzi štátne sviatky.