Keď som ráno uvidel výsledky amerických volieb, napadol mi len starý americký vtip – skutočným víťazom volieb je sonda Voyager, ktorá sa od Zeme vzďaľuje rýchlosťou 17 km/s. Výsledok volieb väčšinu ľudí zaskočil a treba úprimne priznať, že nikto nevie, čo sa bude reálne diať.
V americkej politike sa totiž veľké sľuby z prezidentskej kampane väčšinou plnia. Ale žiadny seriózny kandidát ešte nehovoril takéto šialenosti. Ešte hodnú chvíľu bude vládnuť neistota a nepredvídateľnosť. To je samo o sebe pri najdôležitejšej krajine sveta veľký problém.
Aby som pokračoval v čiernom humore, socialistický vtip hovoril, že Ameriku nedobehneme, ani keby nám bežala oproti. V politike sa to dnes vyvrátilo. Amerika nám bežala naproti a dobehla nás. Volila podobne ako my v marci – väčšinovým hnevom na existujúci systém a ráznym buchnutím po stole. Robert Fico napriek vôli väčšiny udržal kreslo premiéra. V Amerike naopak kandidát „Proti“ prevážil.
Pozitívom bude posilnenie dôvery ľudí v to, že naozaj vládnu. Po týchto voľbách ťažko argumentovať, že „keby voľby niečo mohli zmeniť, už by ich zakázali“. Negatívom je, že špina, ktorá sa vyvalila spolu s frustráciou, sa len tak nevráti späť pod zem. Vidíme to aj na Slovensku – a v USA na to ani nebolo treba utečeneckú krízu.
Čo to znamená pre Slovensko? Aj tu platí, že nevieme, aká bude jeho reálna zahraničná politika a ako ho začnú „skúšať“ Rusi, Číňania a iné veľmoci. Vieme len, že Trump dostal mandát na to, aby bol slon. A slon je nebezpečná vec, keď ste porcelán. Slovensko ako malá krajina je porcelán svetovej politiky. Udržanie v jadre Európy je tým pádom ešte dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Pred slovenskými voľbami som hovoril, že voliči sa nedajú dlhodobo uspať marketingom, ak cítia, že štát je prehnitý. Dnes vidíme, že to nie je len slovenský problém. „Starí“ politici odišli alebo odídu. Či sa ich nástupcovia budú viac podobať na Mariána Kotlebu alebo na kanadského premiéra Trudeaua záleží na nás.