Chudobe chýbajú ekonómovia

V posledných týždňoch som o chudobe diskutoval na domácich aj medzinárodných fórach a uvedomil som si, že: (1) o chudobe sa u nás bavia väčšinou len sociológovia a takmer nikdy ekonómovia a finančníci, (2) v domácej spoločenskej debate sme nenastolili niektoré základné otázky a (3) nepovažujeme rozsah chudoby na Slovensku za hrozbu pre vysporiadanie sa s technologickým pokrokom.

Bolo by nezmyslom zazlievať sociológom, že vždy narážajú na rovnaké závery v zmysle, že treba niečo robiť – a tým niečím je kombinácia nástrojov súkromného a verejného sektora vedúcich k rastu zamestnanosti. Dá sa však zazlievať ekonómom a finančníkom, že až na malé výnimky sa riešením disproporcie medzi verejným blahom – zamestnanosťou vylúčených – a súkromnými nákladmi na jeho zabezpečenie príliš nezaoberajú. Problémom na Slovensku nie je, že trh by nepotreboval ďalších zamestnancov a živnostníkov. Je ním vysoké riziko nízkej produktivity práce nezamestnanej a neaktívnej pracovnej sily, a s tým spojené pre súkromný sektor privysoké náklady. Zlyhanie trhu musí riešiť verejný sektor. Otázkou je ako.

O chudobe často debatujeme ako o niečom, čím pohŕdame a čo je lepšie ignorovať. Každému je jasné, že bohatý človek vie byť donorom, cirkevným dobrodincom, zamestnávateľom a spotrebiteľom, takže je naskrze užitočný. Ale čo s chudobným? Nepreceňoval by som ekonómiu a radšej navrhoval vrátiť sa k našim kresťanským základom solidarity, pokory a súdržnosti. No aj ekonómia tvrdí, že rozpoltené hospodárstvo bez účinného výťahu z chudoby do bohatstva (a naopak), odkázané na vôľu niekoľkých príslušníkov vládnuceho klanu, nemôže obstáť v konkurencii iných hospodárstiev a v globálnom vývoji je odsúdené na zánik.

Dnes pred Slovenskom stojí otázka demografického vývoja, ktorá v kombinácii s technologickým pokrokom vyzerá nedobre. Ak demografický vývoj je zlý, skutočnosť je ešte horšia, lebo počet príslušníkov pracujúcej majority klesá rýchlejšie, ako by napovedalo agregátne číslo a rastúci rozdiel vypĺňajú chudobní s nízkou mierou zamestnanosti a vzdelania. Navyše, od budúcich ľudí na trhu práce požadujeme, aby sa vyrovnali s nástupom robotov a nových technológií svojou vynaliezavosťou a inovatívnosťou. Čiže niečím, čo sa spája s kvalitnou správou spoločnosti, celoživotným vzdelávaním a prostredím bohatým na inšpirujúce impulzy.

Potláčanie chudoby je synonymom pre tvorbu pracovných miest, preto je dôležitá podpora najmenej rozvinutých okresov. Preto treba využiť aj túto rozvojovú platformu.