Na internete existuje nespočet trollov. Sú to ľudia, ktorí pod článok o živote a smrti postihnutého dievčatka napíšu: „Konečne umrela!“ Nevadí im, keď ich odsudzujú. Čím silnejšiu reakciu vyprovokujú, tým viac sa tešia. Trollovať znamená získavať pozornosť a týrať ostatných odpornými, neprijateľnými rečami. Je to akt narcistického sadizmu. Na Slovensku máme niekoľko unikátnych trollov – sú totiž v parlamente.
Parlamentný troll predstiera presvedčenie. Bojuje s „mainstreamom“ a snaží sa ho priviesť do vývrtky. Úspech slávi, keď si ho ostatní pletú s ideologickým bojovníkom za lepšie zajtrajšky a polemizujú s ním. Jeho presvedčenie je však pružné – pre udržanie funkcie či lepšiu provokáciu urobí akúkoľvek piruetu.
Donedávna bol najjasnejším trollom Ľuboš Blaha. Mnohých presvedčil o svojej úprimnej oddanosti komunizmu či aspoň radikálnej ľavici. Stačí však sledovať dlhoročný osobný aj profesionálny úzky zväzok s Pavlom Paškom, aby sme pochopili, že tu niečo nesedí. Absencia skutočnej práce v prospech (ultra)ľavicových myšlienok a vkladanie energie do urážania či provokovania druhých dokresľujú obraz parlamentného trolla.
Nie je to však len výsada Smeru. Milan Krajniak je Blahovým zrkadlovým obrazom na strane konzervatívnej, fašizujúcej pravice. Boris Kollár je jeho Pavol Paška – stojí svojím životom a reálnymi hodnotami proti oficiálne deklarovaným princípom trolla, ale je to užitočný patrón. V trollovaní má šancu prekonať aj Blahu. Keď pochopil, že byť proti liberalizmu už dnes nikoho nevzrušuje, napísal rovno, že je proti liberálnej demokracii. Drvivá väčšina Slovákov zazívala, ale elity štyri dni skoro nedýchali.
Techniky trollovania v slovenskej politike používajú aj vplyvní politici. Robert Fico, Richard Sulík či Marian Kotleba dávno pochopili, že poprovokovať môže byť užitočné. Pre nich je to však len jeden nástroj v širšej politickej kariére. Pre parlamentných trollov je to jediné, čo naozaj majú a vedia dosiahnuť.
Pri internetových trolloch existuje jediné riešenie – nekŕmiť ich. Nereagovať, nepolemizovať, ale ignorovať. Pretože každá reakcia je len ďalšia klobáska do trollovho žalúdka. A to isté platí pre parlamentných trollov. Nekŕmiť. Aby nenastalo nedorozumenie. Nevyzývam na žiaden bojkot, čiernu listinu či hnutie. Ak sa ktokoľvek chce parlamentným trollom venovať, nech tak činí. Nech sa však nečuduje, že okrem slizu a strateného času z toho nič nie je. Pomýlil si totiž politika s trollom.