Nízke úroky znevýhodňujú dôchodkových sporiteľov

Aký vysoký bude dôchodok v starobe trápi len málo mladých ľudí. Lebo dôchodkový vek je pre nich veľmi ďaleko. Viac sa tešia z historicky nízkych úrokov pri hypotékach, ktorými dnes financujú svoje bývanie. O tom, že nízke, prípadne záporné úroky v eurozóne ich znevýhodňujú pri dôchodkovom sporení, ani netušia. Sporenie sa tým vytláča na okraj ekonomického myslenia jednotlivcov a normou sa stáva život na dlh. V štýle pôžičky na čokoľvek.

Sporenie, teda odložená spotreba, sa stáva cudzím pojmom a aspoň nateraz odchádza do minulosti. Sporiť sa neoplatí pre nízke úroky. Ten, kto sporí, nemá z toho nič. Pre banky je dnes dôležitejší dlžník ako veriteľ. Požičať si za výhodný úrok a žiť na dlh je in. Ten, kto sa usiluje postupne budovať napríklad svoje podnikanie bez zbytočného zadlžovania alebo eurofondov, je dnes out.

A ten, kto si sporí na dôchodok, bude mať síce nejaký kapitál v dôchodkovom veku, ale jeho dlhodobé zhodnotenie pri nízkom, prípadne zápornom úroku, bude minimálne. Politika nízkych úrokov Európskej centrálnej banky bude trvať pravdepodobne dlhodobo, pokiaľ si to bude môcť dovoliť. Kritické hlasy na adresu nízkych alebo záporných úrokov v eurozóne počuť čím ďalej tým častejšie. Najvýraznejšie to pomenoval nemecký spolkový minister financií Schäuble, keď ich označil za škodlivé z dlhodobého hľadiska práve pri sporení na dôchodok.

Obdobie lacných peňazí by malo byť využité zodpovednejšie. Predstavitelia európskych štátov by sa mali správať ako rozumní manažéri. Dostupné a lacné peniaze by rozumní manažéri v biznise využili na štrukturálne reformy, investície, znižovanie dlhu, a nie na spotrebu.

(1) Obdobie lacných peňazí ponúka príležitosť pre štrukturálne reformy. Preto by sa mali vlády zamerať predovšetkým na zásadné reformy v dôchodkovom, školskom a zdravotníckom systéme. Tiež pre skvalitnenie verejných služieb by mali reformami vo verejnej správe poskytnúť daňovým poplatníkom vyššiu hodnotu za peniaze.

(2) Ďalším dôležitým krokom by malo byť investovanie lacných peňazí do rozvojových projektov. V slovenských reáliách by to mali byť predovšetkým investície do dopravnej infraštruktúry so zámerom čo najskôr dokončiť nosnú diaľničnú trasu z Bratislavy do Košíc a investície do vedy a výskumu.
(3) Je škodlivé pre budúci zdravý ekonomický vývoj krajiny, keď sa štát v období lacných peňazí nesústredí aj na znižovanie štátneho dlhu. Vytvoril by si tak lepšiu pozíciu pre horšie časy.

Prejedanie lacných peňazí v spotrebe a preteky v zadlžovaní štátov a domácností sú zlým signálom pre budúcnosť. Totiž ekonomika postavená na neustálom ekonomickom raste založenom na spotrebe domácností má svoje limity v momente, keď sa trh nasýti. Koľkí si kúpia desiate auto a pätnástu práčku? Čoskoro sa to prejaví aj na Slovensku. A čo bude potom? Z akých zdrojov sa budú financovať dôchodky v priebežnom dôchodkovom systéme?

Inak Európa mrhá príležitosťami a neviem ako vám, ale mne situácia v Európskej únii pripomína rímske Pompeje.