Kanadskou sekerou do hydry byrokracie

Byrokracia je najosamelejšie dieťa na svete. Nikto, ale naozaj nikto ju nemá rád. Občania na ňu šomrú a politici zľava doprava jej vyhlasujú neustály boj. Pamätáte sa na stranu, ktorá by sľubovala viac papierovačiek? Byrokraciu nemajú radi ani úradníci. Sami sú v rámci interných procesov svojich úradov nútení vypisovať rovnaké množstvo papierov ako nútia nás. 

Napriek tomu je množstvo nezmyselných povinností a formulárov nemennou účasťou našich životov. Nie že by sa proti byrokracii nič nerobilo. Z času na čas sa zruší nejaká povinnosť, či na webe sprístupní dovtedy papierový formulár. No podobne ako antickej Hydre, aj tu za každú zoťatú reguláciu vyrastú tri nové. Na byrokraciu treba ísť podobne ako Herakles – systémovo. Vo svete verejnej správy veľmi nádejnú cestu zvolila Kanada. 

Grécky poloboh zabránil rastu nových hláv opálením krku ohňom. Kanaďania namiesto ohňa nasadili v rokoch 2012 až 2015 šesticu opatrení. Prvým opatrením je „optika malého podnikania“. Pri každej novej regulácii musí zákonodarca vyplniť dotazník dosahov na malé podniky (vrátane ich komentárov). Na Slovensku niečo podobné skúša návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania. No tu sa podobnosti končia. Druhým opatrením je povinnosť ku všetkým reguláciám zverejniť ich interpretáciu. Jedna vec je totiž schváliť zákon a druhá vec je povedať, čo presne to v praxi
znamená. Aj slovenskí podnikatelia, účtovníci či daňoví poradcovia musia často testovať nové pravidlá systémom pokus – omyl (alebo pokus – pokuta). 

Tretím krokom je stanovenie štandardov pre „masové“ úkony, ako je vydávanie povolení, licencií či rozhodnutí. Napríklad, že rozhodnutie v takej a onakej veci v 80 percentách prípadov bude do 120 dní. Každý verejný orgán zároveň zverejňuje skutočné výkony. Štvrtým opatrením je „plánovanie dopredu“, keď každý orgán musí zverejniť dvojročné plány zavádzania nových regulácií. Podnikatelia a občania tak majú možnosť pripraviť sa na zmeny. Pre slovenskú prax skrátených konaní, v ktorých sa pretláčajú nové pravidlá, by to bola prepotrebná medicína. 

Najrevolučnejším je však opatrenie „jeden dnu, jeden von“. Ak je prijatá nová zaťažujúca regulácia, nejaká existujúca sa musí zrušiť. Zároveň miera zrušenej záťaže musí byť aspoň rovnaká ako miera novej. Celé to zaobaľuje posledné opatrenie – vláda každoročné vydáva hodnotiace správy. V nich sú nielen vymenované, ale aj vyčíslené všetky zmeny, ktoré sa udiali za rok. Nechýba ani hodnotenie jednotlivých orgánov, kde si každý môže pozrieť, že kým Health Canada (zdravotný úrad) si plní záväzky zjednodušovania byrokracie na jednotku, taký Úrad pre domorodých obyvateľov má čo zlepšovať. 

Bežný kanadský občan by asi stále vedel nájsť zopár šťavnatých nadávok na byrokraciu. No rozdiel prístupu verejnej správy k tomuto problému je oproti Slovensku výrazný. Bude to tak naveky?