Včera bolo v Taliansku referendum o znížení počtu poslancov. Konkrétne mali občania rozhodnúť, či chcú znížiť počet senátorov (druhá komora parlamentu) z 320 na 100 a zároveň senátu oklieštiť právomoci, napríklad by senát už nemal čo hovoriť do rozpočtu. To je bezpochyby pohyb správnym smerom (keby bolo na mne, druhú komoru parlamentu by som zrušil celú).
Problém je v tom, že taliansky premiér Matteo Renzi úspech referenda nešťastne spojil so svojím politickým osudom – ak referendum nebude úspešné, Renzi ako premiér skončí a Taliansko čakajú nové voľby. Renziho hlavným konkurentom Beppemu Grillovi z Movimento 5 Stelle a Lega Nord nechýbalo veľa, aby zaujali jasnú pozíciu – sú proti referendu. Včera mali teda talianski voliči na výber – buď si zvolia establišment a zmenu, ktorá práve tento establišment oseká. Alebo si zvolia protestnú stranu, ktorá chce establišment zachovať.
Domotané, zamotané a preto do poslednej chvíle nebolo jasné, či referendum prejde alebo nie. Prieskumy síce hovorili, že referendum úspešné nebude, no prieskumníkom sa tento rok príliš nedarilo (na Slovensku marcové voľby, v Británii referendum o vystúpení a v USA prezidentské voľby). Ja osobne by som hlasoval za, lebo referendová otázka je príliš rozumná na to, aby sa ňou hazardovalo.
V každom prípade má Taliansko obrovské množstvo problémov. Talianska ekonomika je tam, kde pred desiatimi rokmi, inými slovami 10 rokov stagnuje, priemyselná produkcia je na úrovni 80-ich rokov (napríklad výroba áut na tretine oproti roku 1990), dlhy rekordne rastú (aktuálne 134 percenta, 2,2 bilióna eura), negatívne saldo na Target II na rekordných 350 miliárd eur a tak ďalej. Už roky je euro pre Taliansko príliš silnou menou. Lepšie povedané, spoločná menová únia s Nemeckom (a napr. aj s Holandskom či Rakúskom) roky stagnujúce Taliansko ničí.
Talianski politici sa namiesto poctivých reforiem roky rokúce vybíjali a blokovali v dvoch parlamentoch a od vojny si približne raz ročne zvolili novú vládu. Ak sa „Movimento 5 Stelle“ (momentálne najsilnejšia politická sila) dostane k moci, nejaké odvážne reformy nehrozia. Ale Taliani môžu čakať ďalšie referendum – o vystúpení z eurozóny.