Láska a šťastie sú nemerateľné

Pravda, ak niekto vyjaví svoje pocity a povie „som šťastný!“, týka sa to výlučne jeho osobnosti, jeho cítenia. Nakoľko je šťastný a koľko mu ešte k úplnému šťastiu chýba, to nikto nedokáže exaktne vyjadriť. Merateľné nie sú ani vzťahy medzi ľuďmi, ani to, kto je lepší rodič, učiteľ či pracovník v hociktorej profesii.
Je totiž ťažko odlíšiť priamosť vyjadrenia od verbálnej ekvilibristiky spätej so špekulatívnymi formuláciami prehnane prezentujúcimi určitú konkrétnu osobnosť. Ako však posúdiť napríklad kvalitu vzdelania? Alebo kvalitu edukatívnej inštitúcie? Mierkou umožňujúcou korektné porovnávanie nemôže byť ani výška poplatku za štúdium, ani honosné tituly, ani reprezentačné habity a skvejúce sa insígnie hodnostárov univerzít.
Rovnako mierka šťastia nezávisí od miery nákladov na sobášne šaty nevesty, ani od toho, kto sa na svadbe zúčastnil a v akej vysnívanej exkluzívnej krajine sa sobášny akt udial. Navyše, do porovnávania a hodnotenia z akéhokoľvek hľadiska vstupuje mienka kohosi, názor, ovplyvnený povahou a vlastnosťami aj samozvaných hodnotiteľov. Vágnosť takého porovnávania spôsobuje veľa sklamaní. Každé hodnotenie totiž implikuje aj utajované nedobré stránky zakuklené v komplexoch sebaľútosti a závisti.
Nemerateľná skutočnosť, možno pociťovaná iba v mnohovýznamovej škále „veľa“ alebo „málo“, vedie nie k jednoznačnosti, ale mnohoznačnosti. Porovnávanie však môže zamlčovať podstatu kvalít osobnosti vystavenej vonkajškovej kritike na spôsob „ad hominem“, či pofidérnej účelovej chvále seba samého, alebo požiadavky na chválu od inej uznávanej osobnosti. Jednoducho, tak beží svet! Hodnotená osobnosť je raz hrdinom, zbiera vavríny, a potom môže nastať rýchly pád! Životné prehry liečia útekom až kamsi za more, do neznáma, kde si nachádzajú úkryt pred vlastnou minulosťou. Zmenia i svoju identitu. Mohol mať všetko, iba šťastie mu chýbalo.
Teda, čo vlastne nazývame šťastie, čo je podstatou lásky k najbližším, čo robí z človeka osobnosť za čo a od koho si zasluhuje uznanie? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Osobnosťou sa totiž človek stáva až keď prekročí samého seba a dokáže cez filter žičlivosti, cez svoje životné ponaučenia napriek ústrkom a neraz i zrade priateľov či životných partnerov a rúcajúcich sa ideálov milovať a so svojím materiálnym i duševným majetkom a duchovnom deliť sa s ostatnými. Vynakladané úsilie na prospech ostatným, ani dobrota a úprimnosť si žiadnu mierku nevyžadujú.

Štefan Kassay, predseda Dozornej rady I.D.C. Holding