Program kvantitatívneho uvoľňovania ostáva kontroverzný. Najmä v Nemecku. Ide totiž o veľké sumy – od jeho uvedenia sa bilancia centrálnej banky nafúkla a dosiahla 9 percent HDP eurozóny. V očiach kritikov však program len pramálo pomohol oživeniu rastu ekonomiky a inflácie. Namiesto toho poškodzuje sporiteľov a podmýva ziskovosť bánk a poisťovní. Obstoja tieto argumenty?
Existuje široká, no opatrná zhoda, že kvantitatívne uvoľňovanie, známe pod skratkou QE, podporilo dopyt. Súvislosť je ťažké preukázať, no od uvedenia programu sme zaznamenali rast v investíciách aj spotrebe. Mal tiež pozitívny dosah na ceny aktív a zníženie úverových nákladov. Dôležitejšou otázkou je, kedy by sme mali program ukončiť. Kritici tvrdia, že teraz. Obávajú sa, že ECB poškodzuje sporiteľov a zarába na nebezpečnú infláciu. No v dohľadnom čase sa nič také nestane. Jadrová inflácia je momentálne 0,8 percenta a podľa prognóz ešte nejaký čas na nízkych úrovniach ostane. Ak teda inflácia aj agregátny dopyt majú od optimálnej úrovne ďaleko, nie je dôvod QE ukončiť.
Ďalším argumentom je, že znižuje ziskovosť bánk. To je oprávnená obava. Nižšia ziskovosť ich totiž núti obmedziť poskytovanie úverov. Zlepšiť prístupnosť úverov pritom bolo pôvodným zámerom QE. Bolo by nezmyselné v programe pokračovať, ak banky poškodzuje. Samotné banky sú ohľadne politík ECB pesimistické. Uznávajú však, že QE prispelo k zvýšeniu cien aktív, čo pomohlo ich bilanciám. No zároveň tvrdia, že pokles dlhodobých výnosov znížil ich schopnosť dosahovať zisk v budúcnosti. Ich celkové hodnotenie je negatívne.
Na dáta o ziskovosti bánk sme sa pozreli bližšie. Našli sme dva hlavné trendy. Prvý – zisky z úrokov sú od roku 2010 stabilné. Ide pritom o obdobie veľmi nízkych úrokov a nekonvenčnej menovej politiky.
Schopnosť bánk generovať prevádzkový zisk teda ovplyvnená nebola. Druhý – celkové zisky bánk boli v rovnakom období omnoho volatilnejšie. Miestami dokonca negatívne. Ide o priamy dôsledok nesplácaných úverov – teda problém, s ktorým sa vyrovnávali ešte pred spustením QE. Ziskovosť mnohých bánk sa zlepšuje vďaka tomu, že sa im darí so zlými úvermi vyrovnať. QE zároveň zlepšuje celkové ekonomické vyhliadky, čím bankám pomáha dosahovať zisk.
Tiež je fér pripomenúť, že medzi krajinami panujú významné rozdiely. Banky v krajinách, kde pretrváva problém nesplácaných úverov, nie sú schopné poskytovať pôžičky a dosahovať zisky. Debata stále prebieha a ostražitosť je dôležitá. Úrokové marže z nových pôžičiek sa stenčujú, čo ich ziskovosti nakoniec ublížiť môže. Niektoré banky to už teraz kompenzujú poplatkami. Politika lacných peňazí môže k takýmto modelom postupne pritlačiť aj ďalšie.
V každom prípade, QE malo zatiaľ na ziskovosť neutrálny dosah. Najväčšími hrozbami pre banky ostávajú nesplácané úvery a právne riziká. Práve sem by mali politici sústrediť svoju energiu.