Rozpočet verejnej správy je schválený a znižovanie deficitu je zadefinované. Snaha slovenského ministerstva financií dopracovať sa k vyrovnanému rozpočtu je neodškriepiteľná. Čiže pre vládu je úloha splnená. Ale každoročné snahy jednotlivých rezortov získať viac a diskusia o deficite prehlušujú podstatu rozpočtu verejnej správy. Na čo nám vlastne slúži rozpočet verejnej správy? Dostávajú daňoví poplatníci – firmy a ľudia – za vynaložených 17 miliárd eur od štátu tie služby, ktoré potrebujú? A v akej kvalite? Hlavnou pointou prípravy verejného rozpočtu by nemalo byť znižovanie deficitu, ale či si môžeme dovoliť služby štátu v takomto rozsahu. Tiež v akej kvalite ich vie štát poskytnúť.
Celá diskusia pri schvaľovaní rozpočtu sa dlhodobo sústreďuje len na príjmy, výdavky a plánovaný deficit (ak vôbec je možné nazvať diskusiou to, čo sprevádzalo schvaľovanie rozpočtu v parlamente). Z rozpočtu sa stala účtovná kniha, pri ktorej každoročne šomrú rezortní ministri, že dostali málo a zamestnanci štátu, že nebude na vyššie platy. Ale úplne sa vytratilo hodnotenie rozpočtu z hľadiska prínosu pre občanov a firmy.
Vôbec sa nevedie diskusia, či je opodstatnené, aby sa všetky služby dnes poskytované štátom financovali z verejného rozpočtu. V tomto prípade by bola na analýzu vhodná metóda Hodnota za peniaze, ktorá by ukázala, čo nutne potrebujeme, čo je zbytočne predražené a čo je zbytočné. A boli by sme prekvapení, ak by analýza ukázala, že štátu stačí na výdavkovej stránke rozpočtu 13 miliárd eur.
Paradoxné je, že verejný sektor má čoraz viac financií, ale na kvalite služieb to nevidno. Aj analýza OECD poukázala na to, že vo vyspelých štátoch vrátane Slovenska za posledných päťdesiat rokov výrazne rastie daňovo-odvodové zaťaženie. Každý rok rastie spotreba štátu a daňoví poplatníci – firmy a ľudia – nemajú reálnu skúsenosť so zvyšovaním kvality služieb štátu.
Platíme viac za nekvalitné služby. Stále nemáme diaľnice ani kvalitné cesty. Školstvo stagnuje a naše univerzity sa v hodnotení nachádzajú ďaleko za svetovou špičkou. V priemernej dĺžke života Slovensko zaostáva za západnými krajinami. Podľa plánu nefungujú štátne informačné technológie, vydávanie identifikačných kariet s čipmi a čítačkami, výber pokút na diaľniciach a v niektorých obciach nesvieti obecné osvetlenie. Ak by to bolo možné, koľko by ľudia zaplatili za takéto nekvalitné služby v obchode?
Celá verejná správa pri príprave rozpočtu rieši, koľko minúť a nik nepozerá na príjmy, ako sa to vždy robí vo firmách a v domácnostiach. Na čo máme a čo si môžeme dovoliť. Pre premiéra vyrovnaný rozpočet nie je mantrou. Ale predpokladám, že vo svojom rodinnom rozpočte sa takejto mantry drží. Ak sa však chce politik správať zodpovedne, tak je vyrovnaný rozpočet základom dobre spravovaných verejných financií. Preto by mala byť v prvom rade sústredená pozornosť na plánovanú sumu, ktorá príde z daní a odvodov do rozpočtu a až v druhom kroku na jej míňanie.