Nepamätám si, kedy bola politická scéna v Európe taká turbulentná a vrtkavá, aká je dnes. Zoberme si brexit a klamlivý marketing s ním spojený, vzostup Le Penovej vo Francúzsku, pád vlády v Taliansku alebo i vzostup pirátskej strany na Islande. Všetky tieto krajiny spája minimálne jeden prvok. Tým je absencia politickej diskusie založenej na faktoch.
Na prvé miesto sa dostal „divadelný dialóg“ plný povrchnosti a prázdnych slov, zato marketingovo veľmi dobre premyslený. Nájsť kvalitných politických oponentov je na mnohé témy v podstate nemožné. Dnešní politici sú totiž ako „ideoví artisti“, ktorí dokážu na verejnosti diskutovať na každú tému, podobne ako štamgasti v krčme. Bohužiaľ, vždy len s dvomi-tromi klasickými, niekoľko rokov sa opakujúcimi frázami a bez komplexnej vízie. Štát sa však nedá riadiť ako cirkus. Rozhodnutia politikov by mali byť odborné a podložené dátami.
Marketingoví populisti robia dve veci. Dávajú povrchné a zavádzajúce odpovede na tie najzložitejšie otázky a zároveň vnášajú negativitu do celej spoločnosti. Smrteľná kombinácia pre riadenie štátu a zároveň horúca pôda pre extrémistické zoskupenia. Takto sa stiera rozdiel medzi politikou s racionálnymi riešeniami a divadlom. Pamätáme si horúce debaty medzi koalíciou a opozíciou o privatizácii strategických podnikov, o podobe daňovo-odvodového zaťaženia, o zrušení minimálnej mzdy, cenový boj s energetickými monopolmi či spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Pri všetkých týchto debatách sa dalo hovoriť o politike silných argumentov. Bol to jasný konflikt názorov medzi ľavicou a pravicou. Dnes však máme situáciu, keď na niektoré opatrenia, ktoré predkladá vláda, nepočujeme z opozície návrh iných, lepších opatrení. Počujeme len jedno – krik.
Prečo je to tak? Chcú pre seba získať pár sekúnd vo večernom spravodajstve a zakryť svoju odbornú povrchnosť. Mnohí politici si však neuvedomujú, že svojím správaním vplývajú na celú spoločnosť. Vytvárajú obraz, že krik, útoky a arogancia sú vlastne normálne. Nie sú!
Pomaly sa nám končí rok 2016 a my by sme si mali povedať, čo chceme spraviť pre to, aby sme o pár rokov nedostali facku ako krajiny, ktoré som menoval na začiatku. Ľudia nechcú vidieť boj o to, kto má väčšie ego alebo kto viac kričí, ľudia chcú vidieť „boj“ o tie najlepšie riešenia a víziu pre ich každodenný život. Preto si prajem, aby sa opäť vrátilo do politiky to, čo mne osobne vo väčšine politických diskusií chýba, a to – odbornosť.
Peter Pellegrini, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu