Keby nám tak Juncker mohol povedať pravdu...

Predstavte si, že by sa prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker tento týždeň pustil do písania otvoreného listu. V mysli sa mu pri tom odvíja nový rok. Výzvy sú obrovské, ba priam existenčné. Len pravda pomôže. List by mohol znieť nejako takto:

Drahí európski spoluobčania, nie je u nás zvykom citovať z Biblie, ako to robia Američania. No tentoraz to bude namieste. Verš, ktorý mám na mysli: „Čo človek rozsieva, bude aj žať“. My v Európe sme zasiali dobré semienka. Nemáme žiadne vojny (Balkán 90. rokov nechajme bokom), sme lídrami liberálnej demokracie a udržiavame si spoločenské zdravie a sociálne systémy (s námahou). Sú to dobré plody. Mojou úlohou je viesť EÚ, pripravovať plány, politiky, programy. Nastal však čas Úniu nielen posilniť (čo robím dostatočne), ale čeliť aj zlým rozhodnutiam, ktoré sme urobili pri rozsievaní.

Je čoraz očividnejšie, že vytvorenie eura bol zlý nápad. Bol to viac prostriedok politickej integrácie než spoločná mena. Musíme sa spýtať sami seba: Naozaj to chceme? Británia nás opúšťa, čím vypadáva z hry neustály kritik eura aj hlbšej integrácie. Môžeme sa pohnúť dopredu! Ale kto to navrhne? Ak si chceme zachovať euro, potrebujeme jednotný bankový systém, európske ministerstvo financií a k nemu demokraticky zvoleného ministra s mocou vyberať peniaze v Nemecku a míňať ich v Grécku. Nejakí záujemcovia? Pani Merkelová?

Tiež som bol veľmi nepresný ohľadne imigrácie. Vlani som vyhlásil, že musíme byť s utečencami solidárni. A dodal som, že hranice sú „najhorším vynálezom politikov“. Znie to ako čosi povedané po príliš dobrom obede. Som za solidaritu. No nemôžeme prijať ďalšie a ďalšie tisíce k nešťastníkom, ktorí tu už sú. Nie pri strachu z terorizmu, masovej nezamestnanosti a odpore Európanov. Musíme nájsť priechodné riešenie. Solidarita môže spočívať aj v tom, že urobíme krajiny, odkiaľ migranti utekajú, bezpečnými a prosperujúcimi. Nebude to lepšie pre všetkých?

A napokon by sme mali prestať opatrne našľapovať okolo štátov strednej Európy – Poľska, Maďarska a Slovenska – ktoré pohŕdajú politikami EÚ, no s radosťou čerpajú eurofondy. Ako trefne vyhlásil nemecký politológ Claus Offe – budujú etnicky exkluzívny nacionalizmus a populizmus, ktorý „nezapadá do obrázku liberálnej demokracie“. Ba čo horšie, šíria tieto myšlienky aj do starých členských štátov. Musíme týmto krajinám prestať prisluhovať, ak si chceme udržať hodnoty, o ktorých toľko hovoríme.

V marci bude 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktoré položili základ neskoršieho vzniku EÚ. Nepredpokladám radostné paneurópske oslavy. Naši talianski hostitelia hovoria skôr o reštarte projektu EÚ. Som za. Ale musí to byť poriadny reštart. Ak nemá byť rok 2017 katastrofou, my, nepopulárni z Bruselu, musíme ujasniť, čo urobíme so spoločnou menou, ako sa vyrovnáme so záplavou migrantov a ako pomôžeme členským štátom s nezamestnanosťou, špeciálne mladých. A musíme zahodiť sny. Nie je už v šesťdesiatke načase prestať snívať?