Aj politika potrebuje kvalitnú konkurenciu

Konkurencia je neviditeľná ruka trhu. V hospodárskom živote je všadeprítomná. Existuje tak na strane dopytu, ako aj ponuky. Konkurujú si producenti, výrobky i ceny. A jej jednoznačným cieľom je spokojný zákazník. V hospodárstve je konkurencia hybnou silou. Bez nej niet pokroku, niet inovácií a rovnako niet spokojného zákazníka.

Ani politika by sa nezaobišla bez súperenia zvaného konkurencia. Počnúc komunálnymi voľbami, pokračujúc tými regionálnymi a končiac pri parlamentných. Voľby sú však hlavne o konkurencii kandidátov. Bohužiaľ, na Slovensku ešte stále veľmi málo o programoch, ktoré málokto číta. Myslím si, že je to chyba. 

Tak v hospodárstve, ako aj v politike rozhoduje trImrich Bérešh – voliči. Niekto zostane, niekto odíde do zabudnutia, niekto prevegetuje. Na rozdiel od malej eseročky však politici spravujú majetok nás všetkých. Voliči im na to dali mandát v očakávaní, že sa budeme mať lepšie, že štát bude menej byrokratický, že sa zvýši kvalita školstva či zdravotníctva. Ale aj, že právo bude vymožiteľné a že sa zníži korupcia na minimum. V konečnom dôsledku my, občania, platíme dane a vytvárame možnosti, aby ich politici mohli prerozdeľovať. Máme teda právo kričať, ak sa to nedeje spravodlivo. Aby som to uzavrel, jednoducho očakávame, že sa bude lepšie podnikať a jednoduchšie žiť. No a politici sa nás snažia presvedčiť, že oni a ich strany sú práve tými vyvolenými, ktorí nás privedú do lepších časov.

V komunálnych či regionálnych voľbách je to najmä o výbere konkrétnej osobnosti. Voliči ich zväčša poznajú. Vedia hodnotiť ich prácu a výsledky. Lenže vo veľkej národnej politike je to iné. Treba voliť stranu, a najmä jej lídra. Partaje vznikajú, zanikajú, občas sa spájajú. Politici prichádzajú a odchádzajú. Niektorým, nanešťastie, nepomáha ani sebareflexia. Nie a nie si uvedomiť, že ich čas už dávno vypršal. 

Kam kráča Slovensko? Túto otázku si kladiem často, ale najviac na začiatku nového roka. Ten totiž môže byť aj novým začiatkom. Ibaže tí, ktorí by mohli nový začiatok priniesť, nie sú väčšinou ochotní vstúpiť do politiky. Ide o ľudí, ktorí sa živia svojou prácou, umom, ktorí zamestnávajú desaťtisíce ľudí, majú sociálnu zodpovednosť. Nemajú však chuť vystaviť sa pomenovaniu homo politicus. Preto zostávajú apolitickí. Myslím si však, že iba oni sú schopní prevziať zodpovednosť za riadenie štátu. Len oni dokážu viesť konštruktívny dialóg a posunúť krajinu vpred a mať víziu nielen na štyri roky do najbližších volieb.

Rok 2017 bude rokom ekonomicko-sociálnej pravdy. Ukáže sa, či Slovensko je schopné pokroku a rozvoja. Preto je konkurencia aj v politike potrebná, ba priam nevyhnutná. Ak sa vám pokazí auto a nikto nie je poruke, musíte si vyhrnúť rukávy a pomôcť si vlastnými silami. Teraz je ten správny čas. Všetci tí, ktorým sú určené tieto moje slová, nebojte sa a vstúpte do politiky. Osud Slovenska je aj vo vašich rukách.