Európu v roku 2017 čakajú kľúčové voľby v Holandsku, Francúzsku a Nemecku. K urnám môžu zamieriť aj Taliani. Ktorékoľvek z týchto volieb môžu priniesť vzostup populistov a destabilizovať už aj tak ťažko skúšanú EÚ. Pozornosť by sme však mali venovať aj dvom významným výročiam a ich dôsledkom pre budúcnosť Únie.
Prvé bude 25. marca, keď EÚ oslávi 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, ktoré položili základ spoločného trhu. Pôvodných šesť signatárov mohlo len sotva tušiť, že počet členov sa nakoniec rozšíri na 28 krajín. Toto výročie bude politicky nabité, pretože sa bude prekrývať s prvým zvratom v povojnovej európskej integrácii. Británia sa totiž práve v marci chystá formálne začať rokovania o vystúpení z Únie.
O to viac sa EÚ bude snažiť využiť oslavy výročia na zjednotenie zvyšných členov. Hlavným odkazom bude nepostrádateľná úloha EÚ pri zamedzení návratu katastrofických konfliktov zo začiatku 20. storočia. A tiež pretrvávajúci význam Únie pri riešení súčasných problémov. To neveští nič dobré pre nádeje premiérky Theresy Mayovej na vyrokovanie priaznivej dohody o budúcej spolupráci s Úniou. Skrátka preto, že najspoľahlivejšou (hoc nie rozumnou) cestou, ako ukázať hodnotu klubu, je vyrubiť vysokú cenu za odchod. Vytvorenie spoločného frontu proti Británii je spôsob, ako zakryť hlbšie praskliny v EÚ – a obzvlášť v problémami zmietanej eurozóne.
To je dôvod, prečo budú oslavy Rímskych zmlúv dôležité. Únia sa s brexitom vyrovná, no mala by zásadný problém s populistickou vládou v Taliansku. Presne to sa zrejme stane, ak sa budú tento rok konať voľby. Referendové odmietnutie ústavných zmien, ktoré navrhol expremiér Matteo Renzi, odráža zúfalstvo. Najmä medzi mladými, ktorí nesú najväčšie bremeno žalostného ekonomického výkonu Talianska v rámci menovej únie. Oslavy marcového výročia budú príležitosťou pripomenúť voličom hodnotu talianskeho členstva v európskom projekte.
Druhé veľké výročie roku 2017 pripomenie udalosti spred piatich storočí – a s nimi aj potenciál odstredivých síl v Európe. Na konci októbra 1517 teológ Martin Luther pribil svojich 95 téz na dvere kostola vo Wittenbergu. Jeho útok na kupčenie s cirkevnými odpustkami predznamenal náboženské a politické rozdelenie Európy. Náboženské otázky dnes už nie sú na poradí dňa, no odkaz predošlých sporov pretrváva. Rozkol v rámci eurozóny medzi inštitúciami a kultúrami severných a južných krajín do veľkej miery kopíruje deliace čiary, ktoré priniesla reformácia. Aby menová únia fungovala, potrebuje spoločný rozpočet – a ten si pre zmenu vyžaduje vzájomnú dôveru. A tá pre kultúrnu schizmu práve neprekvitá. Napriek hrôzam vojen to však bola práve diverzita, ktorá Európu priviedla k prosperite. Hlavnou príčinou „veľkého rozkolu“ medzi vyspelými ekonomikami Západu a stagnujúcou Áziou boli práve politické frakcie, ktoré nasledovali po reformácii.
Akú lekciu prinášajú tieto dve veľké výročia? Ak sa aj podarí populistickú rebéliu v roku 2017 potlačiť, EÚ musí byť flexibilnejšia, ak chce prežiť.